Tik, tak, tik, tak 14:00...15:00.... Od kamaráta si doniesol zopár kníh - číta...Číta aby odpútal svoju pozornosť od mučivých tónov, veľkých bielych nástenných hodín a nepohodlných, otravných myšlienok. Sám nevie, čo ho viac otravuje - tlkot hodín, alebo tok neusporiadaných myšlienok, ktoré mu nedajú pokojne dýchať...
Edgar Allan Poe, Gabriel Garcia Marquez, Gavril Gryzlov...Tik, tak, tik, tak - 17:00...
Mal by už vstávať - tráviaca sústava signalizuje, že niečo nieje v poriadku. Nasledujúcich pár minút bojuje so svojim telom - s tráviacou a vylučovacou sústavou. Nič už sa mu nechce - len tak zostať ležať až do úplného konca - do zabudnutia. Svoje telo dokonale prispôsobil totálnej pasivite - je ako tá jesenná, mestská hmla, nehybne rozprestrená pomedzi baráky sídliska.
Šiesty zmysel mu hovorí, že ešte nie je stratený prípad - uvedomuje si, že telo, ktoré leží a nespí - hnije..Tik, tak, tik tak 18:00 - hlad napokon víťazí a on vstáva z postele. Nasleduje nepríjemný pohľad do prázdnych útrob jedného z výdobitkov modernej doby - chladničky. Rýchlymi krokmi smeruje na toaletu a po pár sekundách sa stav jeho močového mechúru, ničím nelíši od stavu prázdnej chladničky. Pociťuje istú dávku úľavy a cíti, že so sebou musí dačo robiť. Ale čo? Nedá sa ujsť! Pochybuje, váha, premýšľa a sedí - pár minút. Tik, tak, tik, tak....
"Ja to premôžem, zvíťazím nad tým!" zrúkne - tých šesť zbytočných slov sa poodráža stenami prázdnej izby a napokon sa znovu prinavrátia do úst odhodlaného majiteľa.
Berie do rúk peňaženku s neveľkým, ale postačujúcim obsahom na pár hodinový výlet do zabudnutia...
Beží čo mu sily stačia - len aby to stihol, aby už nebolo neskoro; na nový život nikdy nie je neskoro - niekde to počul...
Stihol to! "Samoška" v baráku odvedľa je ešte otvorená !
"Pol litra borovičky, štyri pivá, 2 rožky a Bambino ťa poprosím ! " usmieva sa na predavačku
