Pustil som si najnovší album Pixies a rozvalil sa v obývačke na gauč. Ešte predtým som zavolal do čínskej reštaurácie a objednal si ryžové rezance so zeleninou a kuracím mäsom – extra pikantné. Rád si svoj život spestrujem pálivou omáčkou. Prebíja to všetky tie druhoradé nudné chute. Kedysi som si to chodil aspoň vyzdvihnúť. Tá Čína je len niekoľko blokov odo mňa, no v poslednej dobe som akosi spohodlnel. Ryžové rezance so zeleninou a kuracím mäsom majú číslo šesť. Okrem šestky si zvyknem objednávať ešte dvadsať štvorku a tridsať jednotku. Robím to z toho dôvodu, aby sa mi extra pálivé ryžové rezance so zeleninou a kuracím mäsom nezunovali.
Na dnešný večer som mal jediný plán. ísť niekam na diskotéku a zbaliť nejakú pipenku. Viem, že väčšina starých mládencov približne v mojom veku sa na to pozerá štýlom: hlavne sa dnes poriadne nadrbať. Ale ja som to tak neberiem. Možno vám to príde neuveriteľné, ale ja sa nikdy neplánujem opiť. Napriek tomu to tak skoro vždy dopadne.Jeden zo zaručených spôsobov ako sa scápať do nemoty je – piť na prázdny žalúdok. Aj preto som si objednal tie rezance.
Kým som žil spolu s Monikou, mal som po ruke vždy teplú a výdatnú stravu. Teda skoro vždy. Aj Monika je len človek, niekedy sa jej nechcelo variť. V takých prípadoch sme sa spolu vybrali na Pizzu alebo do už spomínanej čínskej reštaurácie na rohu ulice o dva bloky ďalej. Znovu som sa vyčítavo pozrel na Platóna. Smutne na mňa zízol, zakňučal a pohľad zavŕtal smerom do zeme. Som ja, ale hovädo! Takto týrať to nevinné zviera.
Do mučivých tónov Pixies sa votrelo zazvonenie. Neochotne som vstal a pobral sa smerom ku dverám. Zabudol som povedať, že rezance si objednávam telefonicky aj z toho dôvodu, že mi ich nosieva Lin Čiu. Lin Čiu môže mať tak zhruba 25. Aj keď sa hovorí, že ženám sa vek tipovať nemá. Ja tipujem všetko a veľmi rád. Je dosť možné, že tak ako som sa osral minulý týždeň, keď som pribil 200 libier na Everton proti Southamptonu v treťom kole FA Cupu /tí zmrdi prehrali 2-0/ som vedľa aj čo sa týka rokov Lin Čiu, tak to prosím berte s rezervou. Na upresnenie istotne má od 18 do 40. Na to by bol kurz tak 1 k 1,01.
„Ahoj Donnie, ty zasa mať chuť na ryžový rezance s pálivá omáčka.“ Pozdravila a obdarovala ma očarujúcim úsmevom.
„Ahoj Liu, veď vieš ako ich mám rád.“
„Ty máť rád keď ti ich stará otec uvarí a ešte radšej keď ti ich doniesť Lin, však??“
„Hmm.“ Zahanbene som pozrel do zeme ako pred chvíľou Platón.
„Niečo na tom bude Lin.“
„Ty už dlho nebyť so žena Donnie, však?“
„Prečo si to myslíš, Lin?“ s vidinou dlho očakávaného zatiaľ iba potencionálneho, (Bože už tak zaslúženého uvoľnenia) som sa jednou rukou načahoval do spodného šuflíka pri posteli /v duchu/.
„Ty vždy tak túžobne pozerať na moje noha, ja si to všimnúť už.“ Očervenel som ako fajne prezretá paradajka v maminej záhrade.
„Máš pravdu Lin, tvoje nohy sú očarujúce.“
Koktal som s neskrývanou nádejou v hlase.
„Ale s tým ti ja nemôcť pomôcť, Donnie.“
„Môj priateľ je veľmi žiarlivý, keby to on dozvedieť obidvoch nás zastreliť. A keby to dozvedieť starý otec, ešte horšie mi dopadnúť.“
„Asi, áno Lin. No odkiaľ by sa to dozvedeli?“ nabral som trochu odvahy a jemne /takpovediac nenásilne som chytil Lin za ruku/.
„Prepáč Donnie, ty byť dobrý chlapec a kamarát, ale ja nemôžem.“
„Prečo ty nezavolať tvoja bývala priateľka?“
„Pretože moja bývalá priateľka sa už vyváža v novom bavoráku s tým právnickým zdochliakom, čo nepozná ani klubové farby Arsenalu Londýn.“
Vedel, som že s Lin mi to nevyjde, pustil som jej ruku a smutne sa zahľadel do jej čínskych na pohľad nevinných očí.
„Prepáč Donnie, ale už musieť ísť. Starý otec pýtať, kde ja tak dlho. Maj sa pekne a zavolaj keď budeš znova hladný.“
Zopakovala a odpochodovala po kamenných schodoch. Po kamenných schodoch s ňou odpochodovala aj moja nádej na dlho očakávané a Bože už tak zaslúžené uvoľnenie.Ja som s rezancami odpochodoval do obývačky na gauč. Polovicu som šupol Platónovi do misky a vymenil som cédečko.
Drúzgali sme s Platónom extra pálivé rezance a počúvali Riders on the storm – v našom čiernobielom svete. Po výdatnej večeri som sa oholil, osprchoval a vybral sa do neobľúbeného clubu na lov.
Diskotéka je to najidiotskejšie miesto aké si dokážete predstaviť. Je tam tma ako v rohu /občas prerušovaná debilnými svetielkujúcimi efektami/ a taký hluk, že sa s nikým nemôžete rozprávať, lebo nikoho nepočujete. Jediné čo vám ostáva, je byť priklincovaný na podlahe, a cítiť ako to do vás bije. Tuc, tuc, tuc...Ten zvuk je príšerný, neznesiteľný a navyše za to musíte ešte aj platiť. Aké to zúfalstvo ma dohnalo k tomuto odsúdenia hodnému činu?
Stál som pri bare a čakal na vhodný objekt. Furt nič čo by upútalo moju pozornosť. Bol som síce zúfalo nadržaný, ale mal som aspoň trocha nejakej tej hrdosti. Nehodím sa predsa okolo krku prvej bábike čo sa na mňa vyzývavo pozrie. Čakal som na niečo, čo ma aspoň trochu upúta nielen fyzickým vzhľadom. Ach Bože – dosť naivná predstava čakať to na tomto mieste.
S každým pivom som pociťoval basy prenikajúce do môjho tela a alkoholu do hlavy, intenzívnejšie. Dočkal som sa akurát poriadnej opice – opäť som to tak neplánoval a prišlo to. Keď už som bol riadne na mol ,skúsil som to s jednou blondýnou. Poslala ma do čerta skôr, ako som jej stihol dokričať do ucha vetu, ktorá väčšinou v týchto prípadoch zaberá. Akú, to vám nepoviem – to je tajomstvo môjho “úspechu“. Ani neviem ako som sa dotrepal domov.
Ráno som sa zobudil /v posteli s Platónom/. Bolesti hlavy boli ako vždy nepríjemné, poopičná depresia ešte horšia. Vyčítavo som sa pozrel na Platóna, ležiaceho po mojom boku. „Platón, si verný a mám ťa rád, ale nie si Monika!“Zakňučal a pritúlil sa ku mne o čosi viac. Bol som hladný ako vlk. Vytočil som číslo do čínskej reštaurácie a objednal si pre zmenu tridsať jednotku.
