„Kávu, čaj, minerálku?“ sucho ho oslovila blonďatá letuška s dlhými nohami a plytkým pohľadom.
„Nie, vďaka.“ rovnako sucho ju odbil a opäť sa pohrúžil do seba. V lietadle cestovala hŕstka obyčajných ľudí ako on a pár členná skupinka opitých prívržencov nevedno akého spolku nemeckej národnosti. Mali veľké pupky a nagelované vlasy. Asi radi hrávali kolky alebo šípky. Letuška s dlhými nohami a plytkým pohľadom s nimi lámanou nemčinou flirtovala. Vyzerala dojemne komicky, možno až trocha tragicky. Jej kolega ešte raz upozornil cestujúcich aby si skontrolovali bezpečnostné pásy a pripomenul im, že igelitové vrecúška na potencionálne zvratky sa nachádzajú v spodnej časti sedačiek, na ľavej strane. Kolkári pôsobili dojmom, že je len otázkou času kedy sa za nimi začnú načahovať. Srdjan sedel v lietadle po prvý krát, no z letu si zjavne nerobil ťažkú hlavu. Zaregistroval akurát chvenie v žalúdku a príval krvi do jeho hlavy pri vzlietnutí. Niekoľko minút po vzlietnutí si začal uvedomovať svoju únavu a prestal sa jej brániť. Pohľad z okna ho nenadchol natoľko aby jej dokázal odolávať. Zaspal.
Snívalo sa mu o šťastnom živote. Veľký dom, záhrada, v záhrade pes a kopa detí. Pokľudné zamestnanie, jeho Anja so zásterou v kuchyni, plazmový televízor a hojdacie kreslo. Za stolom v záhrade jeho rodičia ako sa hrajú s vnúčatami a nevedia si vynachváliť jeho povýšenie. Vôňa rýb a červeného vína zmiešaná s vôňou tabaku vychádzajúcej z útrob tatkovej fajky. Štyri lístky na Crvenu Zvezdu a objednaná kytica ruží pre jeho ženušku. V skutočnosti si veľmi nebol istý či práve po takomto živote túži, no vedel, že ak áno, tak jedine s Anjou. Cŕŕŕŕnnn, cŕŕŕŕŕnnn...“Jebem ti majku, čo sa robí?“ skríkol Bojan a takmer sa skotúľal z postele. Pozrel na hodinky. Ukazovali pol dvanástej. Znudene sa zadíval na svoju ženu. Kristína stála v spodnom prádle pred zrkadlom a rozmýšľala nad tým, či by si predsa len nemala nechať zväčšiť prsia. Myšlienka na chirurgický zákrok v nej vyvolávala obavy, no za tak dôležitú zmenu do života by bola ochotná podstúpiť to riziko. „Čo myslíš, sú dosť veľké?“ „Sú tak akurát.“ odvetil Bojan, na ďalšiu z tak zmyselných otázok svojej ženy. „Tak akurát, vravíš. Takže sú malé.“ Asi očakávala viac uspokojujúcu odpoveď. „Tak akurát, znamená tak akurát. Nie malé. A vôbec počula si ma niekedy sťažovať sa na tvoje prsia?“ „To nie, ale keď tak nad tým rozmýšľam, nikdy si mi ich nepochválil.“ „Do riti, o čo tej ženskej zasa ide?“ pomyslel si a v snahe vyhnúť sa hroziacej hádke, vystrúhal na silu kompliment na Kristínine pahorky. „Hm, to hovoríš len tak, ale v skutočnosti si to nemyslíš.“ otravovala ho naďalej. Veľmi dobre vedel, že nech povie čokoľvek nebude s tým spokojná. Natiahol na seba značkové tepláky, prevesené na stoličke pri posteli a znechutene sa vybral smerom do kuchyne, v snahe uspokojiť svoj vyhladnutý žalúdok. Do svojej obľúbenej misky nasypal z vrecka ovsené vločky a zalial ich mliekom. Pridal dve kávové lyžičky kakaa a obsah pomiešal lyžičkou. S úľavou pozoroval ako sa biela tekutina mení na tekutinu hnedú. K tomuto pokrmu nesúcemu svoj pôvod zo západu, si privykol od začiatku svojho príchodu do Nemecka. Veľmi skoro pobadal jeho výhody. Rýchlo, ľahko, chutne a dokonca aj zdravo. Svoj pokrm si zobral so sebou do obývačky a rozvalil sa na svoj obľúbený gauč. Misku s vločkami si položil na brucho a pravou rukou prepínal programy na satelite. Chvíľu pozoroval zábery s Juhoslávie na BBC. To mu pripomenulo, že večer má priletieť Srdjan. Samé hlúposti pomyslel si a vypol televízor. Zadíval sa na svoj dobre vypestovaný pupok a začal pochybovať nad výhodami ovsených vločiek s kakaom.
