Stále sú tu však mená ako (Steven Gerrard, Jamie Carragher, Peter Crouch, Frank Lampard, John Terry, Joe Cole, Ashley Cole, Theo Walcott, Wayne Rooney, Rio Ferdinand, Paul Scholes, Michael Carrick a pod.) bez týchto hráčov by špičkový štvorlístok Premier League (Manchester United, Chelsea London, FC Liverpool, Arsenal London) len ťažko siahali po tak vynikajúcich výsledkoch, ako sa im to darí za posledné roky. Isto, nedá sa to porovnávať s menami ako Ronaldo, Giggs, Van der Sar, Tevez, Čech, Drogba, Ballack, Torres, Kuyt, Babel, Reina, Benayoun, Makelele, Essien, Fabregas, Flamini, Adebayor, Eduardo (zranený), Van Persie, Gallas a mnoho iných. Ale taký už je trend svetového futbalu, veľké mužstvá pozostávajúce čisto z hráčov domácej národnosti, v Európe už nenájdete. Ak dokážete skĺbiť to najlepšie čo doma máte s jedným z toho množstva kvality čo ponúka ostatný futbalový svet a máte plnú klubovú kasu, úspech sa skôr či neskôr, zaručene dostaví. Samozrejme dobrý manažér je podmienkou. Nestarnúci sir Alex Ferguson, charizmatický Rafa Benitez, horkokrvný miestami arogantný a prehnane sebavedomý Mourinho (už Avram Grant), Arsene Wenger tú kvalitu bezpochyby poskytujú, o čom svedčia ich výsledky. Najmä v prípade Fergusona a jeho už vyše dvadsať ročnom pôsobení pri kormidle červených diablov, nám nezostáva nič iné ako len uznanlivo pokývať hlavou. Nehovoriac o tých ďalších, ktorí si poctivo robia svoju prácu v týmoch nachádzajúcich sa v strede tabuľky či bojujúcich o záchranu (napr. Erickson, O Neill, Alardyce, Southgate, Keegan, Coleman atď.). Majitelia anglických klubov si dvakrát rozmyslia, komu zveria do rúk miliónové klenoty, prinášajúce miliónové zisky. Druhý rok po sebe mala Premier League trojnásobné zastúpenie v semifinále Ligy majstrov. Tentoraz sa nezopakuje kúsok Milánskeho AC z vlaňajška, krízou zmietaná Barcelona ostala tesne pred vchodom do finále tejto najprestížnejšej klubovej súťaže na svete. Vo finále si to tak ako v lige rozdajú Manchester s Chelsou, myslím si, že podobne ako v lige aj v Lige majstrov sa diablom podarí pokoriť Abramovičov tím, ale to je len môj tip a zároveň aj želanie. Ich útočný a nátlakový futbal sa mi pozdáva o čosi viac, ako výrazne účelný futbal Grantovych zverencov. Liverpool, ktorému sa v lige dlhodobo nedarí a jeho fanúšikovia by domáci titul určite menili za víťazstvo v Lige majstrov, smolne vypadol práve s Chelsea a napokon sa bude musieť zaobísť v tejto sezóne bez trofeje. Nič to však nemení na tom, že za posledných päť rokov je v tejto súťaži najúspešnejším tímom. A prečo je tomu tak?? Prečo sú anglické tímy tak úspešné?? Nuž preto, čo som spomenul doteraz a najmä preto, že v Anglicku je futbal náboženstvom (otrepaná, ale zato pravdivá a najvýstižnejšia fráza). V Anglicku chodia na futbal 70 ročné babky so šálom svojho obľúbeného klubu na krku s rovnakou prirodzenosťou ako u nás na nedeľnú omšu. Futbal má v tejto krajine veľkú tradíciu a bohatú históriu. Anglický FA Cup je najstaršou klubovou súťažou na svete. Fans stoja pri svojich kluboch v dobrom i zlom. Viď návštevnosť Derby County v tejto sezóne, už po jej prvej tretine muselo byť aj tým najväčším optimistom a prívržencom tohto klubu jasné, že nič iné ako zostup na nich nečaká. Napriek tomu až dokonca sezóny bol ich štadión takmer vždy plný. Také niečo, čo sa stalo cez víkend v Barcelone (Nou camp bol poloprázdny) sa v Anglicku stať nemôže. Iste, nie všetci fanúšikovia sú bez chyby, takmer v každom meste sa v Anglicku nájdu chuligáni, ktorí Anglickému futbalu a futbalu všeobecne, zaručene neprospievajú. Každá minca má dve strany, ale aj tak...Keď vás dopredu neustále ženie preplnený štadión a to aj keď sa nedarí, futbal sa hrá určite lepšie a väčšina z futbalistov na trávniku vypľuje dušu. To vidno aj na tom nasadení a na takýto futbal sa pozerá lepšie aj v zápasoch s menším množstvom gólov a šancí. Keď vidíte tú bojovnosť, dokážete ju oceniť aj v zápasoch kde chýba niekedy kvalita. Je iné dívať sa napríklad na Seriu A a na zápas 0-0, s pár strelami na bránu a je iné, dívať sa na takýto zápas v Premier League. Bitky medzi Ajaxom a Juventusom zo začiatku 90 rokov sú preč, nadvláda Realu Madrid na prelome tisícročia je preč. Na trón sa šplhá Anglická elita. Ja ako fanúšik Barcelony a jej kombinačného a technického futbalu verím, že kríza prejde a v ďalšej sezóne im trochu pristrihne krídelká. Ale z pozície nestranného pozorovateľa oceňujem anglický futbal so všetkým čo k nemu patrí (až na jednu výnimku) a som jeho sympatizantom.
