
Po rýchlom Sjominovom góle, Kanaďania pritlačili a troma gólmi otočili vedenie na svoju stranu. Dva krát sa trafil netradičný strelec Brent Burns, jeden gól strelil Kunitz. Rozhodcovia a aj samotní ruskí hokejisti poskytli Kanaďanom jednoduché vedenie. Vymyslené vylúčenie Proškina, predchádzalo gólu na 1:1, nemyslím si že šlo o úmysel švédskeho rozhodcu poškodiť Rusov, ale naozaj nechápem ako mohol posúdiť zákrok Proškina ako nedovolený /stál hneď vedľa súboja, kde sa to odohrávalo/. Myslím, že sa jednoducho upískol. No a vedúcemu gólu Kanady predchádzal zasa pre zmenu jasný faul na ostrieľaného Maxima Sušinského, ktorý sa mimochodom dlho nevedel v zápase chytiť. V tejto časti zápasu pôsobili Rusi neskutočne zmäteným dojmom a často podliehali panike. Vyvrcholilo to dezorientovaným vyhodením puku legendy Ruského hokeja Sergeja Fedorova. Po góle na 3-1, si Ruský tréner Bykov vyžiadal oddychový čas a svojich zverencov sa mu podarilo upokojiť a vyhecovať k famóznemu výkonu. V nasledovnom priebehu sa osvedčil najmä jeho ťah s kombinovaním útočných formácií. Zápas príliš nevyšiel Nabokovovi, ktorí síce za obdržané góly nemohol, ale vie zachytať aj omnoho lepšie, čo ukázal v predošlých zápasoch proti Švajčiarom a najmä Fínom v semifinále. Po zápase ho však zaslúžene vyhlásili za najlepšieho brankára šampionátu.
V druhej tretine sa podarilo znížiť Rusom na 2-3. Opäť sa trafil Sjomin. To už Rusi jednoznačne prebrali iniciatívu a krátko na to mohol vyrovnať Ovečkin. Nestalo sa a Rusi znovu pykali, keď ich trestal najužitočnejší hráč turnaja D. Heatley. Pri tomto momente sa moc nevyznamenal práve Nabokov, pretože Heatley strieľal z nie práve najideálnejšieho uhlu. Navyše Nabokovovi vo výhľade tentoraz nikto z jeho spoluhráčov nebránil. Rusov to nezlomilo. Naďalej dobíjali výborne chytajúceho Kanadského brankára Warda. Na konci tretiny mohol a mal znížiť Markov. Odkrytú Wardovu bránu však prestrelil.
V tretej tretine sa Rusi snažili o kontaktný gól a ten prišiel zhruba v jej polovici po dorážke Tereščenka. V tom okamihu už som začal nadobúdať presvedčenie, že Rusom sa zápas podarí otočiť a spravodlivosť nezostane slepá. Kanaďania sa totiž sústredili čisto na ubránenie jedno gólového náskoku a smerom dopredu boli s každou minútou pasívnejší. Päť minút pred koncom riadneho hracieho času sa snaživý Kovaľčuk konečne dočkal, a prvým gólom na šampionáte vyrovnal na 4-4, čím si vynútil predĺženie. Vtedy ešte nevedel, že vyrovnávajúci gól, nebude jeho posledným na tomto šampionáte. Do tohto momentu ho prenasledovala strelecká smola a miesto očakávaných gólov, lámal hokejky. Hoci bol veľmi aktívny, na konte mal “len“ šesť prihrávok.
Štadión v Quebecu stíchol na začiatku predĺženia, keď jedna z domácich hviezd domáceho tímu /Rick Nash/, nezvládol tlak a v snahe prerušiť nápor vyhecovaných Rusov, vyhodil puk ponad striedačky do hľadiska. Veľmi výhodnú presilovku štyroch na troch, využil svojím druhým gólom v zápase Ilija Kovaľčuk prudkou strelou švihom a stal sa tak najväčším hrdinom finálového zápasu tohtoročných majstrovstiev sveta.
Rusi sa stali majstrami úplne zaslúžene a prajem im aby na ďalšie svoje zlato, nemuseli čakať predlhých pätnásť rokov.