Keď som ale včera na pive nadhodil, že mojim čiernym koňom je Bielorusko, moji kamaráti sa ma opýtali či som náhodou neutiekol zo psychiatrie. Od susedného stola mi bolo povedané, že by som sa mal radšej zaujímať o iné veci ako je hokej. Chlapík, ktorý mi to tvrdil s maximálnym sebavedomím patrí dozaista medzi teoretikov – analytikov znalých minimálne v oblasti športu a kultúry, ale aj kadečoho iného. Jemu podobných máme na tribúnach hokejových či futbalových štadiónov viac ako dosť. Všade boli, všetko zažili a vždy vedia okomentovať akúkoľvek udalosť, či skritizovať niekoho názor.
Uznávam, že som asi prehnane optimistický a azda aj najoptimistickejší
Slovák “Bielorus“ a moja prognóza je asi dosť prehnaná. Chcem len poukázať na určité veci, ktoré ma k nej vedú.
1)Prvý zápas proti Švédom – Bielorusi naznačili najmä svoj útočný potenciál a favorizovaných severanov poriadne potrápili. Nič na tom nemení ani fakt, že sebavedomí Švédi súpera zrejme podcenili viac ako by bolo prípustné.
2)Realizačný tím Bieloruského tímu na čele s kvalitným Americkým trénerom Curtom Fraserom (zostava realizačného tímu síce v rôznych obmenách , ale takmer v tej istej zostave pôsobí spolu už dlhšiu dobu)
3)Technická vyspelosť a zohratosť (stará ruská škola)
Väčšina Bielorusov pôsobí v domácej najvyššej súťaži, či vo veľmi kvalitnej Ruskej lige.
Dobre sa poznajú, nepotrebujú sa tak zdĺhavo zohrávať ako niektoré tímy, ktoré majú hráčov roztrúsených po celej Európe a NHL. Je im vlastná kombinačná hra a technicky sú na veľmi
vyspelej úrovni. V tomto ohľade takmer nezaostávajú za ostatnými hokejovými veľmocami.
4)Posily z NHL
Posily z NHL najmä v podobe mladíkov Kosticinovcov a Grabovského z Montrealu Canadiens, ale aj ostrieľaného harcovníka Rusľana Saleia z Colorada Avalanche prinesú do tímu kvalitu a dodajú ostatným viac sebadôvery. Mal som možnosť vidieť tri zápasy zo série medzi Montrealom a Philadelphiou a to čo v nich predvádzala mladá bratská dvojica, bolo azda to najpozitívnejšie z nevydarených zápasov pre Montreal Canadiens. No a výkon mladíka Grabovského z Lotyšskej Rigy si niektorí tiež isto zapamätali.
5)Bieloruský hokej išiel v posledných rokoch poriadne hore
V Bielorusku sa v posledných rokoch veľa investovalo najmä do mládeže. V Minsku sa vystavila hala pre 15 tisíc fanúšikov. Pričinil sa o to najmä Ljukašenko a jeho pozitívny vzťah k hokeju. Jeho ostatnú politiku komentovať nebudem, bavíme sa teraz o hokeji.
6)Napriek niekoľkým varovaniam ich väčšina hokejových veľmocí stále podceňuje
Spomeniem napríklad Salt Lake city a vyradenie Švédov vo štvrťfinále olympiády, či napríklad aj našu negatívnu skúsenosť z Lotyšskej Rigy.
Za najväčšiu nevýhodu sa považuje odchod dlhoročného gólmana a opory Bieloruského tímu A. Mezina, ale ja verím, že Kovaľ alebo jeho náhradník sa chytia a podržia svoj tím. Ak sa k nemu pripoja ostatní najmä Grabovskij - Koľcov( druhý z dvojice - skúsenosti z Pittsburghu Penguins), Meleshko, Antonenko, Denisov, Zadeľonov , Dudik, Ugarov či Kolosov. A ak sa na Kosticinových neprejaví prílišná únava z Play-off NHL, Bielorusi to podľa mňa môžu dotiahnuť minimálne do štvrťfinále. To je môj názor a či sa premení na fiasko uvidíme až po Majstrovstvách sveta. Ja im však budem držať palce aj v prípade tohtoročného neúspechu.
PS: Píšem to cez zápas Bielorusov so Švajčiarmi a zatiaľ sa moje čierne kone veľmi "netrhajú", ale verím vo zvrat :-))
