Cesta bola vybudovaná indickou vládou za účelom vojensko-strategickým, ale nič nebráni, aby ju využívali aj cyklisti za účelom zvyšovania svojho ega. Celkove je to viac ako 800 km a deväť priesmykov okolo 5 tisíc metrov, vrátane najvyššieho miesta, dosiahnuteľného na bicykli, vo výške 5380 m.

Dlhá predlhá je cesta z Európy až pod Himaláje, ale svet sa akosi zmenšuje a dnes sa to dá zvládnuť už za 24 hodín.

Skúste si ustlať na bratislavskom letisku. Hneď na vás zavolajú políciu. V Ázii takéto detaily nikoho nevzrušujú a tak sme skoro zaspali prípojný lokálny let.

Tento lokálny let z Dillí do Kullu nie je vôbec triviálna záležitosť. Pristávací manéver je vo forme klesavej vývrtky do úzkeho údolia a keď monzúnové mraky sú príliš nízko, manéver je nerealizovateľný a pilot sa vráti do Dillí. Nám sa to našťastie nestalo.

Na úvod klasická činnosť - kompilácia bicyklov.

Áno sme tu správne - sme v Indii.

Typická scenéria južného monzúnového úpätia Himalájí.

Jednoducho India.

Nič nie je nestálejšie ako cesta v Himalájach. Neustále ničená kamennými, blatovými aj snehovými lavínami, ale vždy obetavo opravená, lebo cesta to je tepna, ktorou prúdi život.

Krajina sa postupne mení z vlhkej, monzúnovej na suchú, vysokohorskú. Hinduistické vierovyznanie na budhistické a klasické indické krásky na šikmooké typy.

Povestná indická kuchyňa = zelenina + korenie. Traja chlapi mali čo robiť, aby nás zasýtili.

Úvodný priesmyk má len 4 tisíc metrov, ale je je nepríjemný, lebo je vystavený ešte mozúnovým dažďom.

Prvá méta - priesmyk Rohtang La 3975 m.

Dopravná zápcha.

Prenikáme stále hlbšie do hôr, lúčime sa s mobilným signálom, teplou sprchou a inými civilizačnými lahôdkami.

Chalani z osady Darcha, ktorá leží na sútoku troch riek vo výške asi 3 tisíc. Tu začína výšľap na prvý 5 tisícový priesmyk.


V stúpaní do priesmyku Baralacha La.

V priesmyku Baralacha La 4980 m.

Na prenocovanie a stravovanie slúžia tieto stanové osady tzv. dhaby. Sú určené primárne pre vodičov a cestujúcich po himalájskej hi-way. Výber jedál je všade rovnako skromný - ryža, placky capati a tzv. dal, čo je zmes strukovín. Samozrejme pivo, čaj, coca-cola a miestny nápoj z manga.







Po krátkom príjemne klesavom úseku nasleduje zase tisícmetrový výšľap.

V priesmyku Nakeela La.

Dnes nás čaká ešte ďalší priesmyk Lachalung La 5065 m. Zápletka je v tom, že medzi oboma priesmykmi má byť občerstvovacia dhaba, avšak je tam len pustá pláň. Dhabu tesne pred nami zrušili. Hlad a smäd nie je dobrý kamarát.


Nasleduje zjazd divokým kaňonom.


Konečne dhaba, sympatický personál a dvojitá večera.

Nasleduje obávaný úsek tzv. Plain Morain, čo je náhorná planina vo výške 5 tisíc. Cyklisti popisujú nepríjemný prach a pieskové búrky, ktoré tu sú pomerne časté. Máme šťastie, po celonočnom daždi je terén v pohode. Akurát dážď hrozí stále.


Na Plain Morain.


Opúšťame hlavnú cestu a pokračujeme okľukou okolo jazera Tso Mori. Nocľah v osade kočovných nomádov, kde nie je nikto okrem personálu jednej dhaby. Osada je obývaná len v zime, všetci sú teraz v horách so svojimi stádami.

Ďalej v zlom počasí po planinách okolo soľných jazier, stále vo výške tesne pod 5 tisíc. Našťastie sklony sú tu mierne, ale cesta kamenistá.

Priesmyk Polo Kongka La 4920 m.

Dlhý zjazd takmer tisíc výškových, rozbitá cesta a stáda jakov.



Ďalšia nomádska osada, kde je len zopár starších žien a veľa detí.

Cez priesmyk Namshang La 4800 m sa dostávame k jazeru Tso Mori.





Jazero Tso Mori vo výške asi 4500 m je naozaj skvost. Oplatilo sa kvôli nemu merať 40 km kamenistou cestou tam a späť.


Záverečných sto kilometrov divokým údolím rieky Indus.


Posledný priesmyk Khardung La 5380 m je známy ako cyklistický Everest. Najvyššie miesto, kde sa dá dostať na bicykli.

Okolie mesta Leh je známe svojou budhistickou históriou. Jeden z najslávnejších kláštorov Thikse.

Modlitebné mlynčeky treba točiť v správnom smere.

Mesto Leh - bývalé sídlo kräľov Ladakhu.




Momentky z Lehu.

Cesta domov...