Miroslav (lendl) Langer
S fotoaparátom za snehom
Minulý týždeň naše hory dostali pomerne slušnú nádielku snehu. Tak som to bol pozrieť, ako to vyzerá na vlastné oči, resp. na vlastný fotopaparát.
Nie som úplne dokonalý, ale zase ani nie nejaká ľudská troska. Skrátka niekde medzi tým. Keď by som sa mal ale niekam objektívne zaradiť, tak bližšie k tej dokonalosti, ako k tej troske. Zoznam autorových rubrík: Bike, Hory, Ski, Výlety na okraj spoločnosti, Nezaradené
Minulý týždeň naše hory dostali pomerne slušnú nádielku snehu. Tak som to bol pozrieť, ako to vyzerá na vlastné oči, resp. na vlastný fotopaparát.
Zima je veľká príležitosť ako opustiť vysaturované farbičky a ostať pri holej čiernobielej realite. O tom je tento zimný fotoblog.
Uplynulé leto bolo dosť upršané, ale aj tak sa podarilo niekoľko silných tatranských víkendov, niekoľko pekných vrcholov a niekoľko fotiek. O tom je tento fotoblog.
Jedinečné kráľovstvo alpských štvortisícoviek, krajina večneho snehu a ľadu, aj tak sa dá nazvať švajčiarsky kantón Wallis. Pred 20 rokmi moja prvá cesta po otvorení hraníc viedla práve sem. Odvtedy som tu už mnohokrát stanul na vrchole niektorého z tunajších krásavcov, ktorých meno končí väčšinou na horn. Je to snáď jediná alpská oblasť, ku ktorej som si už stihol vyrvoriť nejaké tie hlbšie citové väzby a spomienky.
Keď všetko beznádejne zahalia husté hmly jesene, už sa nedá poriadne bicyklovať, ešte ani lyžovať, pri pohľade z okna sa stráca chuť do života, vtedy nemám lepší nápad ako zbaliť batoh, zobrať takmer celú svoju zbierku objektívov a vyraziť na horské hrebene. Tentokrát to boli Nízke Tatry.
Jeseň tento rok v našich horách veľmi rýchlo skončila a pravdepodobne sa tam už nevráti. Tak len pár záberov, ktoré som stihol nafotiť plus pár záberov z roku minulého.
Leto sa práve skončilo, tak je čas obzrieť sa, ako to slovenské leto vyzeralo, čo sa podarilo pobicykolvať resp. pofotiť.