Krajina sa už pomaly ponára do podvečerného tieňa, ale strmá kľukatá cesta akoby nemala konca. Horský priesmyk, kde cesta pretína hrebeň Hindukushu, je ešte stále ďaleko a vysoko. A to už od obeda vytrvalo šliapeme do kopca, kolesá sa prešmykujá v prachu, štrku alebo drngocú po kameňoch. Brzdových páčok som sa tuším ešte dnes nedotkol. Hlavne udržať sa na biku a nie ponižujúco tlačiť. V takej hrdej krajine by to bola dvojnásobná hanba. Ale úplne sa to nedarí. Teraz k večeru sa navyše pridal i ostrý studený vietor, ktorý bráni pohybu vped a do očí a tváre fúka bodavý prach a piesok. Oblečenie aj pokožka dostávajú jednotnú sivú farbu. Ale to sú nepodstatné drobnosti. Podstatné je každému odpovedať na tunajší mystický pozdrav „salama leikum". To znamená, ríditká držať len ľavou rukou a pravú priložiť na srdce. Ešte daľšiu hodinu či dve, výškomer ukazuje niečo cez 3 tisíc. Objaví sa kamenná stavba, dvere otvorené, niekoľko postáv v turbanoch výjde von, podávam im ruku po našom, oni podávajú obe, pozývajú dnu. Do zotmenia ostáva asi hodina, vonku studený vietor, vnútri piecka, ovčia kožušina, príjemne teplo, niekoľko daľších musulmanov. Viem, že o pár minút bude teplý čaj a niečo k jedlu. Nie, to sa nedá odolať. Ďalej cesta vedie pustou krajinou až takmer do výšky 4 tisíc. To necháme na zajtra. Opláchnem v potôčiku tvár a ruky, oprášim oblečenie, vchádzam dovnútra. Zalomím unavené nohy do tureckého sedu a cítim sa jedným z nich. Hneď je predo mnou čaj, chlieb, o chvíľku i ryža. Onedlho sa vo dverách objaví ktosi a na hlave nemá turban ale prilbu. To sú moji priatelia. A večer a noc môže začať. Prvá noc v tejto magickej krajine. Krajina sa volá Islamská Republika Afghanistan.
prechod hraníc, kapitola sama o sebe
večne biele štíty Hindukushu
večne biele štíty Hindukushu, aj keď svetlo nebolo vždy ideálne
večne biele štíty Hindukushu
večne biele štíty Hindukushu
sme v centre pozornosti, žiaľ okolo len samí chlapi
pohľad ostrý ako britva
muž v turbane
vyfotiť afghánsku ženu je veľká vzácnosť resp. takmer nemožnosť, tak aspoň dievča
Zuzka v kamennej krajine
dedinčania
nákladná doprava
tak kvôli tejto fotke sa oplatilo merať takú dlhú cestu
náš "hotel"
v interiéri
ráno v horách
človek v horách alebo život tvrdý ako tie skaly
muž s koňom
každá cesta niekde končí
na biku
Martin a voda
chlaoec a somárik
osada
konečne aj ženy
deti
oči a šatky
oči a šatky
políčka
ľudia na ceste
obchodnä ulica
predavač
