Peshawar - mesto, kde si musíte s každým podať ruku
Peshawar - dvojmiliónové mesto, ležiace v blízkosti priesmyku Khyber, čo je vstupná brána do Afghanistanu. Kvôli tejto strategickej polohe bol v minulosti veľakrát dobitý, veľakrát zničený, ale stále stojí ako sídlo hrdých Pashtunov, ktorých územia sú riadené kmeňovými spoločenstvami a vymykajú sa spod kontroly centrálnej vlády a štátnej moci.
Kto ide prvýkrát do Ázie a priletí rovno do Peshawaru, zažije ten pravý ázijský shock. Horúčava, plné ulice mužov v tradičnom oblečení, skoro žiadne ženy, žiadny cudzinec. Najprv vznikne pocit rozpačitosti, možno aj obavy, ale keď sa z každej strany začne ozývať sympatické: "How are you, brother?" a keď sa k vám vystiera mnoho rúk na pozdrav, tak sa dostanete do úplnej pohody.
V uliciach Peshawaru...
v islamskej úprave s logom expedície
scéna z ulice
zaklínač hadov
hlavná čiinosť v tomto meste je niečo predávať
chalani
ženy
predavač rýb
predavač praženej kukurice
broskyne nemajú chybu
mhd
Peshawarské noci sú horúce, nikomu sa nechce spať Slávne bazary fungujú až do skorých ranných hodín...
centrum
nočná ulica
obchod s maškrtami
mladá peshawarčanka...
...so svojim deduškom
obuv
pečené ryby
kvety
chladená šťava z brusníc osvieži počas horúcej noci
sme na slávnej Hodvábnej ceste, takže hodvábne látky nemôžu chýbať
pakistanci sa fotia radi
Z Peshawaru do Chitralu - pod policajnou ochranou
Z Peshawaru potrebujeme úvodný transfer nejakým prostriedkom do hôr. Trochu nás zaskočí informácia, že údolie rieky Swat a okolie je momentálne pre cudzincov uzavreté kvôli aktivizácii hnutia Taliban a protiamerickým náladám tamojšieho obyvateľstva. (My sme automaticky považovaní za američanov.) Ale v Ázii je každý problém riešiteľný. Stretáme chlapíka menom Prince, ktorý v tom nevidí žiadny problém. Ponúkne nám bezpečnú prepravu cez "zakázané územie".
Räno máme pristavený mikrobus, na strechu naložíme 5 bicyklov a vyrážame. Cestou míňame mnoho policajných check postov, Prince je s každým veľký kamarát a v pohode ideme ďalej. Keď sa situácia priostrí, ide pred nami policajné auto s niekoľkými ozbrojenými policajtami. Keď je sitácia extrémne napätá, sadnú si policajti priamo medzi nás. Večer šťastlivo dorážame do Chitralu.
Treba povedať, že takáto bezpečnostná situácia je skôr výnimkou a cejý severozápad krajiny, kde sme sa pohybovali bol úplne v pohode. Pakistanci sú dosť nešťastní, keď sa ich krajina spája s Talibanom a mnohým som sľubil, že sa pokúsim trochu napraviť tento dosť nelichotivý image ich krajiny.
Cesta z Peshawaru na sever do Chitralu...
odchod z Peshawaru
vyzdobené nákladiaky - národný symbol Pakistanu
ozbrojená ochranka
bufet v horskom priesmyku
Z Chitralu do Gilgitu - so zastávkou v chirurgickej ambulancii
Z Chitralu si kvôli ušetreniu času doprajeme ešte asi 100 kilometrový transfer off roadom hlbšie do hôr. Potom konečne zložíme bicykle, odstránime drobne závady, vzniknuté brutálnou prepravou a pokračujeme ďalej na bicykloch...
konečne na biku
začíname údolim v pohorí Hindukush
V horách severozápadného Pakistanu žijú prevažne priateľskí a otvorení Ismailiti, čo je vetva Islamu s dosť vlažným vzťahom k islamským zákonom. Sem-tam prechádzame územie obývané vyznavačmi otodoxného sunnitského Islamu. Pôsobia trochu zähadne až divoko, nosia brady, nie sú takí otvorení a čo je najhoršie, ženy sa nechcú nechať fotiť. Ale aj jedny aj druhí sú v pohode...
mamina s ďeťmi
chlapi čo opravujú cestu
Nasledujúci príbeh mi asi moc neposlúži ku cti, ale kvôli objektivite to nemôžem vynechať. No proste aj "veľký biker" sa može uťať. Skrátka, keď som dvíhal bicykel zo zeme, počínal som si dosť neopatrne, bike sa dajako zvrtol a prevodníkom mi rozrezal lýtko. Žiadna tragédia, ale bez zašitia to ďalej nepôjde. Logicky, keď tu žijú ľudia, musí to byť niekto ako zdravotník, keď už nie doktor. Mäm šťastie, Health Center je hneď vo vedľajšej dedine. Trochu vo mne vyvoláva nedôveru zahalenä dievčina, ktorá pri svetle petrolejky ide riešiť tento môj problém. Ale keď vidím, ako si naťahuje sterilné rukavice, viem, že som v dobrých rukách. Odviedla perfektnú robotu. Z môjho pohľadu chirurga - amatéra tam síce boli drobné prehrešky, ako napr. jej padla ihla s niťou na zem a pokračovala ďalej, ale ukázalo sa, že takéto detaily nehrajú žiadnu úlohu. Nakoniec som dostal účet na 266 rupií (2,66 E). Nechal som jej tam liter (10 E)...
Takže operácia sa podarila, ideme ďalej...
prvá šesťtisícovka
pastieri
pastierka
cestičky sú tu strmé
konečne v priesmyku
Ľudia a krajina v údolí Ghizar...
technické problémy
nebolo veľa takýchto romantických bivakov
Na záver niečo z nočného života v údolí Ghizar...
kto nemá vyzdobený nákladiak, ani nemôže na cestu
nočný Gilgit
