Na biku v Tajikistane, alebo výlet na okraj spoločnosti

700 km miestami drsnej, ale inak pohodovej bikovačky na Pamíre.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)

Do zotmenia zostáva asi hodina, začína sa nepríjemne ochladzovať, postupne obliekame prakticky všetko, čo máme. Uháňame po bezútešnej pustatine v snahe byť čo najskôr niekde, kde je aspoň voda, keď už nie ľudia a teplý čaj či polievka. Ale ocitli sme sa na náhornom plató, vo výške viac ako 4 tisíc, všade dookola len suchá planina, maximálne nejaké soľné jazierko a zasnežené štíty lemujúce obzor. Trochu sa cítime zaskočení, lebo doteraz niekoľko dní sme prechádzali príjemným údolím, všade teplo, zeleň, horské bystrinky, príjemní pohostinní ľudia a zrazu to všetko skončilo. Do každého kopca šľapeme s nádejou, že za ním sa objaví aspoň nejaké skromné sídlo pastierov, ale stále nič. Fľašky s vodou sú už dávno prázdne, tiahle stúpania striedajú klesania a v tejto výške s týmto nákladom to začína byť trochu moc na každého. Do najbližšej a v širokom okolí jedinej ľudskej osady je ešte ďaleko. Čas beží, už sa stmieva, neostáva iné, len nasadiť čelovky a pustiť sa striedavo po dne vyschnutého jazera a po nepríjemnej štrkovej ceste. Po čase sa na obzore objavia nejaké svetielka, ale trvá ešte dlho kým sa k nim dostaneme. Sme konečne v osade Burunkul. Neskoro v noci, hladní, smädní. Len čo zastaneme začneme cítiť, že je aj riadna kosa. Našťastie sme v kraji, kde ľudia pokladajú za svoju povinnosť alebo skôr česť pohostiť každého pocestného, vrátane takýchto neštandardných cudzincov ako sme my. Len vďaka tomuto peknému zvyku sme tu schopní prežiť. Nachádzama sa totiž v srdci strednej Ázie, v oblasti zvanej Pamír, teda v krajine večne bielych štítov a nehostinných náhorných púští.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Štartujeme z Chorogu, centra Pamírskej oblasti a každým dňom sa dostávame vyššie a vyššie. Úvod je po takejto pohodovej asfaltke.

Obrázok blogu

Postupne začínajú vystrkovať rožky pamírske končiare.

Obrázok blogu

Nie sme na cyklistickom etapovom závode, takže niet sa kam ponáhľať a časté zastávky sa využívajú na fotenie.

Obrázok blogu

Predavačky medu.

Obrázok blogu

Miestne devy.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Hviezdy Pamíru.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Miestny chalani.

Obrázok blogu

Miestny junák.

Obrázok blogu

Neustále treba odolávať pozvaniam na čaj, ale cez obednú páľavu väčšinou neodoláme a hodinku či dve strávime v typických pamírskych domoch pri zelenom čaji, ktorý je úplne zakladná podmienka k tunajšiemu životu.

Obrázok blogu

Pamírske sídlo.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

So stúpajúcou výškou postupne ubúda vegetácia, osídlenie i kyslík.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Cca 4000 m, to už sa inak dýcha.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Typiclý Pamír. Ľudia aj zvieratá to tu nemajú ľahké.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Osada Burunkul. Sme nechápali, ako tu môžu ľudia prežiť.

Obrázok blogu

Zahalené ženské tváre tu majú viac praktický ako náboženský význam. Slnko, prach, vietor neprospievajú ženskej pleti.

Obrázok blogu

Malé pamírča.

Obrázok blogu

Jazero Jashik Kul alebo hodím sa do vody...

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Pamírske ráno.

Obrázok blogu

Cesta je štrk a prach a udusaná hlina...

Obrázok blogu

Krajina miestami pripomína púšť.

Obrázok blogu

Soľ nad zlato, čiže slané jazierko.

Obrázok blogu

Sedlo Chorgush 4344 m, najvyšší bod výletu.

Obrázok blogu

Keby sa niekto pýtal na ubytovanie, tak tu je odpoveď. Volá sa to bivak alebo hotel milión hviezdičiek. Inak v týchto výškach v noci teplomer klesal až na 7 stupňov pod nulou.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Konečne dole. Dlhým zjazdom sme sa dostali na juh do Vachanského údolia, ktoré tvorí hranicu z Afghanistanom. Tam by už mali byť zase ľudia a jedlo.

Obrázok blogu

Okrem Pamíru sa objavujú aj končiare Hindukushu.

Obrázok blogu

Vachanské údolie.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Na chleba treba ťažko robiť.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Ešte zopár tvárí.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Pomaly kozičky hore dolinami...

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Bazar, predavačky chleba.

Obrázok blogu

Bazar, predavačky mäsa.

Miroslav (lendl) Langer

Miroslav (lendl) Langer

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nie som úplne dokonalý, ale zase ani nie nejaká ľudská troska. Skrátka niekde medzi tým. Keď by som sa mal ale niekam objektívne zaradiť, tak bližšie k tej dokonalosti, ako k tej troske. Zoznam autorových rubrík:  BikeHorySkiVýlety na okraj spoločnostiNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

279 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

59 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
SkryťZatvoriť reklamu