Aké pekné je spomaliť čas, aspoň na chvíľu a vychutnať si ho. V tej chvíli si uvedomil, ako sa ulica zmenila. Vymaľované fasády, opravené strechy, nové tváre okoloidúcich... Kiež by táto chvíľa neskončila, kiež by bola večná, hovoril si.Pred tou nehodou sa nikdy nevedel pozastaviť. Jeho druhé meno bol stres a zhon. Zbesilé životné tempo nedovoľovalo nič z toho, čo práve prežíval. Až keď ležal pod kolesami auta, posledné čo zacítil, bola vôňa lipových kvetov...
Teraz ju cíti opäť. Hoci mu na okamih pripomenula nehodu a následnú dlhočiznú hospitalizáciu, pociťoval pokoj v duši a ten úžasný pokoj ho napĺňal šťastím. V tej chvíli zase uveril, že je dobré sa znovu narodiť a mať novú šancu na život.
Aj včera, aj pred rokom bol jún
Včera bol jún... Povetrím rozvoniava kvet lipy. Je to rok, čo nevdychoval túto vôňu. Opíja sa dávno zabudnutou chvíľkou a chce si ju zapamätať navždy. Prechádza osirelými ulicami len tak, bezcieľne, naslepo. Oranžové slnko sa skláňa k obzoru a zapaľuje svoje okolie do kúzelných farieb. Celý svet sa rozkrásnel.