Miroslav Makyta
Politika Reality show o najväčšiu hlúposť
Zástupcom mdlého rozumu a možno aj charakteru to vychádza.
Hľadám svoj priestor a našiel som ho. Zoznam autorových rubrík: Film a literatúra, Recenzie, Tvorba, Miesto pre život, Súkromné, Nezaradené
Zástupcom mdlého rozumu a možno aj charakteru to vychádza.
Nie je jednoduché stať sa nezamestnaným. Už vôbec nie vtedy, keď na tento status nie ste zvyknutí a stane sa vám to prvýkrát v živote. V tej chvíli je vám úplne jedno, že Richterovi dodrbete čísla...
Čo sa stalo s touto spoločnosťou ? V prítmí príbytkov, v jase zelených parkov, v najatých kaviarňach, či smutných uliciach sa realizujú obchody hodné rozpočtu jedného ministerstva... Zúfalstvo občanov je vynahradené úspechom zainteresovaných... Títo ľudkovia statočne ožobračujú národ a nikomu to nevadí. Prečo ? Lebo tí, ktorí hýbu pákami spoločnosti, berú veľkorysé provízie.
Pôvabný, nežný a tajomný. Paríž. Ukrýva nespočetné množstvo uličiek, parčíkov, fontán, mostov a mestských bicyklov. Je synonymom umenia a lásky. Nešlo ho krok za krokom celý prebádať, ale vdýchol do mňa neopakovateľnú atmosféru.
Človek je typ človeka, ktorý sa ľahko prispôsobí. Vraví sa, že aj na šibenicu. Pravdou je, že pre mnohých ľudí sa život mení v šibenicu a denno-denne dúfajú, že sa im pod nohami neprepadnú dvierka. Ale netreba zúfať, toľko skloňovaná kríza dorazila aj k boháčom. Jedia plesnivé syry, pijú staré vína a jazdia v aute bez strechy.
Bolo to v časoch, keď na náš trh prichádzalo stále väčšie množstvo rozprávok na videokazetách, keď sa v televízii vymenili naše rozprávky za americké a keď sa deti prestali kamarátiť s knižkami. V polovici deväťdesiatych rokov mal môj syn päť a mojou neutíchajúcou snahou bolo, aby poznal svet prostonárodných slovenských rozprávok, na ktorých som vyrastal ja. Keď som mu prečítal všetky detské knihy, čo sme mali doma, napadlo mi vymyslieť si rozprávku z našej skutočnej histórie. Tak raz večer pred spaním som mu vyrozprával tento príbeh...
Môj strach z nej pramenil zo životnej skúsenosti, že kdesi blízko číha a zatiaľ dostala všetkých. Vždy som sa bál, že ju dostanem. Rakovinu. Keď som ju dostal, prestal som sa báť. Myslel som si, že ju dostanem, ak sa mi roky vysmejú do tváre... Inokedy som si myslel, že ju predsa nemusím dostať, veď je toľko ľudí na svete, tak prečo ja... Teraz už nemám strach. Už ju mám.
Náš svet sa obliekol do čierneho. Nehoda, ktorej obeťou sa stal aj náš Pavol Demitra, nám spomalila čas. Je to tak vždy, keď sa stane hromadná tragédia. Aj vtedy, keď spadli naši vojaci, zahynul poľský prezident, či padli dvojičky... Nie je však dôležité, či zomrie mnoho ľudí naraz. Dôležité je, ak zomrie čo len jeden človek s veľkým Č.
Je Štedrý večer S nádychom melanchólie V diali tíško spí starý kýpeť borovice Ukrytý pod bielym páperím Ľudské srdcia zahoreli ako sviece Sú dnes teplé a nežné Detské ruky oddávajú sa hrám Očká podobné sú Iskrivým prskavkám Je Štedrý večer...
Bolo to pred mesiacom, keď som sa vrátil ako vždy domov z práce. Okolo popolníc sa zase potuloval ten krívajúci pes...
Kdeže sú tie Vianoce, keď sneh spadol na všetky dni a Ježiško cingal zvončekom... Izbou voňala borovica a pod ňou vysnívané darčeky.
V prírode to funguje s dvomi pohlaviami. Muž – žena, samček – samička. Táto zaužívaná prax sa osvedčila a skoro všetky druhy na planéte sa podľa toho riadia. Ja si dovolím poukázať na ten najinteligentnejší a najnebezpečnejší druh. Človeka.
Ten nočný pohľad z okna je úžasný. Mesiac, svetobežník, sa znenazdajky posunul o pár pomyselných centimetrov a neohrozene si ide svojou vyšľapanou cestičkou. Konáre neďalekej briezky sa milujú s vetríkom a osamotený ihličňan, zúfalo neudržovaný a nestrihaný, stále nevie, ktorým smerom sa má vydať nahor. A svet sa akoby ticho zbláznil, všetko funguje dokonale a nepotrebuje ľudský zásah. V tom je tá chvíľa krásna, poetická. Kiež by trvala naveky.
S bratmi sme sa narodili v jeden deň. Bol to pekný deň. Od počiatku si spomínam, že sme stvárali psie kusy. Matka bola veľmi tolerantná a o otcovi sme sa nebavili. Ani nebolo času, lebo ma náš háfo predal inému háfovi.
Kúpil som si zmrzlinu. Prečo som si kúpil zmrzlinu ? Lebo mi je teplo. Prečo mi je teplo ? Lebo nemám klimatizáciu. Prečo nemám klimatizáciu ? Nemám na ňu peniaze. Prečo nemám peniaze ? Lebo sa vo firme šetrí. Prečo sa šetrí ? Je kríza.
Včera som pri prepínaní televíznych staníc pred spaním zakotvil na soft - porne. Nevzhľadný muž a nevzhľadná žena ( vlastne boli obaja škaredí ) predstierali orgazmus, aby ukojili divákove chúťky. Ich herecké výkony boli natoľko hrozné, že som sa radšej oddal ríši snov.
Je možné sa opätovne zamilovať na celý život ? Stále častejšie premýšľame nad svojou citovou vyhoretosťou a je nám z toho smutno. Nejde o to, že by chýbali príležitosti na nový vzťah, ide skôr o strach otvoriť srdce dokorán. Sme toho ešte schopní ? Je toho schopný muž v strednom veku ?
Včera bol jún... Povetrím rozvoniava kvet lipy. Je to rok, čo nevdychoval túto vôňu. Opíja sa dávno zabudnutou chvíľkou a chce si ju zapamätať navždy. Prechádza osirelými ulicami len tak, bezcieľne, naslepo. Oranžové slnko sa skláňa k obzoru a zapaľuje svoje okolie do kúzelných farieb. Celý svet sa rozkrásnel.
Ľahol som si do postele, labužnícky sa natiahol a taký pokrkvaný a pokrútený spokojne pozeral do plafónu. Uvedomil som si, že sa usmievam. Dnes bol pekný deň...
Vleteli sme spolu do výťahu. Ponáhľal som sa stihnúť aspoň večerný futbal v televízii. Stlačil som tlačítko svojho poschodia. Sledoval som ju, bola pokojná, zdanlivo si ma nevšímala. Napodiv vystúpila na tom istom poschodí ako ja. Vstúpil som do bytu, ona šla za mnou. Vtedy ma to už rozhodilo, nepotrebujem žiadne návštevy, chcem si urobiť pekný večer pri futbale a poháriku vína. Mám toho za dnešok dosť...