Jarné intermezzo

Sedím v aute a čakám na zelenú. Za mnou sa rýchlo tvorí kolóna netrpezlivých áut. Mám najlepšie miesto. Tesne predo mnou je prechod pre chodcov a ponúka osviežujúci pohľad. Z myšlienok ma vyrušil silný hlas šoféra za mnou: „Čo čumíš ! Choď !“V tej chvíli som si uvedomil, že to trúbenie patrilo mne. „Keby si len videl, ty truľo, tie krásne nohy.“ Zašomral som si pre seba a náhlivo vyštartoval z miesta.Je dobré, že len včera skončil máj... Ak skončí september, skončí aj čas minisukní.