Možnosť voľby

Vôbec by som si toho starého muža nevšimol, keby si nesadol ku mne. Neviem prečo to urobil, ostatné lavičky boli prázdne. Trochu ma to vyrušilo. Chcel som sa zodvihnúť a ísť preč, keď sa prihovoril : „Dnes je od rána pekný deň... Hlásili prehánky, ale ja som veril, že sa počasie vydarí.“ Mal príjemný zastretý hlas. Až teraz som si všimol jeho dobrácku tvár počmáranú vráskami. Nebolo mi príliš do reči, tak som len súhlasne prikývol. Starký sa usmial a pokračoval : „Ráno som si povedal, že sa dnes budem len usmievať. Myslíte, že je to hlúpe ?“Nevedel som, čo mu mám na to povedať. Pripadalo mi to náramne hlúpe a detinské. Prikázať si, že sa budem usmievať... Starký si všimol moje rozpaky, nečakal na odpoveď a pokračoval :„Každé ráno mám dve možnosti. Buď budem mať dobrú alebo zlú náladu. Vybral som si dobrú. Tak sa celý deň usmievam a je mi dobre.“„Máte to zrejme jednoduché,“ zareagoval som.„Možno áno,“ prikývol a pozrel na mňa. ,,A možno nie. Tiež mám svoje starosti, ako vy. Ako každý.“„Viete s tým bojovať. To ja o sebe nemôžem povedať. Mám pocit, že mi padá nebo na hlavu.“ „Z toho si nič nerobte. Bude i horšie.“ Potmehúdsky sa usmial. Pochopil som jeho iróniu a usmial som sa. Bolo to azda prvýkrát za posledný týždeň. „No vidíte,“ veselo pokračoval, ,,viete sa i smiať. Celý život si vyberáme... Každá životná situácia je v skutočnosti voľba. Ak sa mi niečo prihodí, môžem ostať obeťou alebo sa poučím. Ak sa niekto sťažuje, buď ma nakazí svojim nešťastím alebo sa mu snažím pomôcť. Aj vy si vyberáte, ako prežijete svoj život. Robíte to celý život.“Zamyslel som sa. V niečom mal pravdu. Vlastne vo všetkom. Mlčal, akoby čakal na moju reakciu. Nechal ma pár desiatok sekúnd variť sa vo vlastných myšlienkach, až som to trápne ticho prerušil:„Nie je ľahké mať stále dobrú náladu...“„To je pravda. Ale podarilo sa vám niečo, keď ste mali zlú náladu ?“„Asi máte pravdu,“ musel som súhlasiť.„Mám.“ Šibalsky sa usmial a poberal sa preč. „Dovidenia.“Odzdravil som ho a sledoval ako odchádza. Začal som mať lepší pocit, akoby sa mi vliala nová krv do žíl. Chvíľku som sedel a sledoval okoloidúcich ľudí a všetko mi pripadalo akési jednoduché a príjemné. Dokonca aj problémy, s ktorými som sa v posledných dňoch zamestnával, boli banálnejšie. Áno, dnes budem mať dobrú náladu, pomyslel som si a šiel domov.Keď som opúšťal park, všimol som si starkého ako sedí pri jednej žene. Usmial som sa, poprial mu pekný deň a pokračoval v ceste. Starký kývol hlavou a úsmev opätoval.