Najkrajšie Vianoce

Štedrovečerná večera, skúpa modlitba, úškrny nás detí a netrpezlivý beh k stromčeku a darčekom. Ešte som veril v Ježiška, len mi nešlo do hlavy, ako mohol poznať moje túžby a sny. Voskové sviečky ožarovali miestnosť a tiene plamienkov sa mihotali v prievane. Dnes mi to pripadá ako hazard, zapáliť toľko sviec, ale vtedy to bola jediná možnosť.

Mal som skoro šesť a bol deň po Štefanovi. Snehu bolo dospelým po prsia, vo dvore sme museli mať vykopanú úzku cestičku až do spiacej záhrady. Otcovu skrývanú nervozitu sme nepociťovali, snažil sa s nami hrať na dvore, či v kuchyni za svitu lampy člověče nezlob se alebo halmu. Mama nebola doma, vraj šla po sestričku. Vtedy sa to stalo. Otec dostal správu, že sa narodila. Po troch chlapcoch to bola vytúžená zmena.

Nostalgia starých dní zostala len v pamäti. Svet bol pomalší a každá minúta trvala dlhšie. Dávno sme všetci vyrástli z detských šiat, mnoho vecí sa zmenilo. Už nemôžeme byť ani všetci pokope.
Jedno však stále zostalo. Tá pokojná vôňa najkrajších Vianoc.