Výhodné priateľstvo

Pred časom šiel brat na dovolenku a požiadal ma, či by nemohol u mňa nechať fenku –šicu. S nadšením poisťováka ma ubezpečoval, že to zvládnem, že je to prítulná rasa, že stačí ak ju trikrát denne vyvenčím. Jeho nadšenie som nezdieľal, ale čo človek neurobí pre rodinu.Naše spoločné dni ubiehali rýchlo. Brat mal pravdu, mal som minimálne starosti. Keď sme boli vonku, svoju hravosť preukazovala hopkaním okolo okoloidúcich. Mať ju na vodítku mi pripadalo hlúpe, lebo vcelku poslúchala. Keď som si po piatich dňoch uvedomil, že som sa vďaka fenke dal do rozhovoru so štyrmi ženami, začal som si vážiť novovznikajúce priateľstvo človeka a psa.Ubehol už mesiac, čo sa brat vrátil z dovolenky a vzal mi fenku. Nemám komu povedať, čo ma trápi, čo sa mi podarilo. Od tej doby som sa nezoznámil so žiadnou ženou.Kúpim si psa... Alebo kúpim bratovi dovolenku... Človek by mal ísť aspoň dva razy za rok na dovolenku.