Táto tŕnistá cesta plná bolestí, vnútorných rozporov, nepochopení a mnohých nedorozumení si však žiada svoj čas. Netreba sa ľakať nedokonalostí, veď aj západné bašty demokracie si ju stavali dlhočizné roky.
Avšak horšie ako miera demokracie v našej krajine dopadla miera elementárnej spravodlivosti. Keď sme voľakedy v novembrových dňoch štrnganím prebúdzali demokratické princípy, boli sme presvedčení, že ruka v ruke s ňou príde aj spravodlivosť. Strážcovia zákona ako polícia, prokuratúra a súdy nás stále presviedčajú, že spravodlivosť je slepá, tentokrát však slepá od lesku všemocných peňazí a známostí.
O vymoženosti ako demokracia a spravodlivá spoločnosť treba neustále bojovať, ruvať sa, zdokonalovať ju a zveľaďovať. Ľudia by mali politikom načúvať, mali by ich neustále kontrolovať, a nie ich milovať ako popové hviezdy.
V novembri sme dostali do vienka možnosť demokratických volieb. To však neznamená, že môžem voliť každého chmuľa, ktorý mi nasľubuje hory-doly. Volebná účasť je často podceňovaná, akoby sa všetci báli zodpovednosti za svoj hlas. Akoby predčasne rezignovali. Nekritizujme však demokraciu a spoločnosť, keď si ju nevieme vážiť. Aj dom sa nám zrúti, keď postavíme zle základy.
Vážme si demokratické princípy a hodnoty, vedno so slobodou a voľbami je to najcennejšie, čo máme. Odkaz novembra je v zodpovednom konaní, uvážlivom a múdrom. Nezamieňajme si demokraciu s anarchiou, rozvážne vnímajme hrozby kybernetickej vojny, neverme všetkému, čo v mediálnom a internetovom svete ponúkajú správy, vyberajme si.
Demokracia je často boľavá, prináša totiž poznanie, že ma väčšina prehlasovala, hoci mám pravdu. Je na mne, aby som väčšinu presvedčil o svojej pravde serióznou debatou a faktami a neskĺzol k zjednodušeným a populistickým riešeniam.
Čaká nás ešte dlhá cesta. Niekedy je aj 29 rokov málo, aby sme dosiahli slušnú demokratickú spoločnosť, kde bude v drvivej väčšine vládnuť zákon a poriadok.
