Bájka o skompromitovanej svini

Začali sme v sobotu skoro ráno. Nebolo to v pláne, mali sme iný termín, ale keď sa tá sviňa tak skompromitovala... niet pomoci. A tak sa to ráno terigala chlievom, sviňa jedna, a premýšľala, či bude aj zajtra obed. Netušila, že statný mäsiar s preborovičkovanými pomocníkmi pristúpili k vrátam. Keď som videl pištoľ, prešiel mi mráz po chrbte. Azda väčší ako tej svini. Čo keby sme ju len vyľakali na smrť, nemusíme ju hneď nadobro strieľať... Vysmiali ma, vraj nech sa idem radšej potužiť.

Po malej naháňačke po dvore už visí sviňa za nohy pekne odkrvená a obarená bez štetín. Už je po nej. Všetko zúžitkujeme. Naporcujeme mäso, slaninu, urobíme tlačenku a päťmetrovú jaternicu a ja si z nej vezmem tri kilá. Aj zabíjačkovej polievky bude dosť. Hmm, bude nám dlho k úžitku, tá naša sviňa...

Už je po všetkom, po svini niet chýru ani slychu. Je poctivo uložená v mrazákoch a našich žalúdkoch. Až mi je jej ľúto. Načo sa spriahla s inými sviňami, mohla si spokojne hovkať v chlieve a mohlo jej byť dobre. Nuž, takto dopadne každá sviňa, ktorá sa skompromituje.