Prečo musia opatrovatelia ťažko chorých platiť odvody, keď im to zhltne celý príspevok ?
Sú politici nadľudia, keď dostávajú byty za neprimerane nízke ceny ?
Prečo sa v Malackách stavia závod na výrobu vakcín, keď to bolo lacnejšie na východe republiky ?
Ako je možné, že štátni manažéri dostávajú vysoké odmeny aj v podnikoch, ktoré sú v strate ?
Je proces vyšetrovania Gorily normálny, ak ešte nevypovedali hlavní účastníci spisu ?
Prečo sú príslušné štátne orgány tolerantné voči vydieraniu pacientov v súkromných nemocniciach ?
Má štát právo ukradnúť sporiteľom II. piliera ich peniaze ?
Prečo si musia obyvatelia tohto štátu odtŕhať od úst, keď Šefčovič vyhlásil, že Európska komisia zrejme odloží povinnosť Španielska dosiahnuť znížený deficit ?
Načo platíme štátom vymyslenú daň z pridanej hodnoty, ak si ju štát nedokáže vybrať v potrebnom rozsahu ?
Ako je možné, že v krachujúcich krajinách sú lepšie platy a dôchodky ako u nás, keď my máme hospodársky rast ?
Kedy budú platiť zákony pre rómske etnikum ako platia pre ostatných ?
Prečo Fico pred voľbami klamal o sociálnych istotách, keď vedel, že žiadne nebudú a uťahovanie opaskov sa dotkne priamo či nepriamo každého ?
Márne hľadám odpovede... Otázky nekorešpondujú s vytrvalou poslušnosťou tohto národa a nájsť politika, ktorý ich zodpovie bez „politickej vaty“ je zatiaľ nemožné. Tak ešte jednu ako bonus: zaslúžime si vôbec poznať tieto odpovede ?
Dvanásť otázok. Môže ich byť viac...
Keď sa opýtaš, dozvieš sa. Táto replika by mala platiť. Niekedy neplatí. Platí vtedy, keď sa v našom obchode opýtam, koľko stojí kilo cukru. Neplatí vtedy, keď sa opýtam, prečo je v tomto štáte všetko obrátené naruby. Lenže, čo stojí cukor sa nemusím pýtať, z verejne dostupnej cenovky sa to dozviem. Ale dozvedieť sa z verejných zdrojov odpovede na tieto otázky jednoducho nejde...