Kandidát Smeru nesie veľkú zodpovednosť za mnohé rozhodnutia v tejto krajine. Darmo sa bude vykrúcať, že v kauze emisií odvolal dvoch národniarskych ministrov, dokonca im odobral ministerstvo, pravdou je, že aj jeho vlastnou liknavosťou prišlo Slovensko o desiatky miliónov.
Je komické sledovať jeho prístup ku kauze Gorila, pritom je očividné, že všetky politické strany včetne Smeru hľadajú aj iné príjmy do straníckej kasy, nielen tie legálne.
Veľkohubosť v otázke neprivatizácie majetku je typickým príkladom, že ak alfasamec povie národu, že nebude nikdy privatizovať, národ už nezaujíma, že potajme sprivatizuje aj Telekom.
Róbert Fico urobil mnoho chýb v premiérskom kresle. Ak by nebol zaslepený mocou a dokázal priznať chyby svoje a svojich ľudí, dýchalo by sa mu ľahšie. Stal by sa ľudskejším a jeho voličský potenciál by nebol obmezený ako dnes. Lenže od čias zjednotenia ľavicového spektra pred rokmi sa jeho apetít po neobmedzenom vládnutí neustále zvyšuje a v tomto už pripomíná komickú figurku vhodnú len pre politickú satiru.
Nie, nie, pán premiér. Kandidatúra na prezidentský úrad Vás neochráni pred kritikou vládnych krokov. A je prirodzené, že Vaši súperi si to vychutnajú. S tým treba rátať, keď Vás hlad ženie do prezidentského paláca…
Hladný Fico
Róbert Fico si myslí, že ho nikto nemôže kritizovať za kroky jeho vlád, lebo ohlásil svoju kandidatúru za prezidenta. Je to on sám, ktorý „spojil“ tieto funkcie a ako predsedovi vlády mu nestačí vlastný úrad. Ostatní kandidáti sú v tomto „čistejší“, nielen preto, že nikdy neniesli také bremeno ako on.