Humor v politike

Premiér Fico, komická figúrka posledných dní ( zbesilé predvolebné otváranie všetkého možného, popieranie všetkého, čo sa týka financovania jeho strany ), vyčítal Radičovej : „Kto trochu rozmýšľa, tak vie, čo je to SDĽ. Keď to robí pán Lengyel, to znamená Dzurindov človek, tak sú to špinavé peniaze nasunuté z SDKÚ do SDĽ, aby robili proti Smeru.“ Tá sa neskrývane pobavila. Myslím, že viacerí. Premiérova paranoja blížiacim sa dňom D dosahuje kulminačný stupeň, prepáčte mi ten výraz. Jeho rétorika sa stále viac a viac obmedzuje na útoky proti všetkým priamoúmerne klesajúcim preferenciám. A je to zrejme podivne ľavicová, nečitateľná SDĽ, ktorá ho oberá o hlasy. Bolo by náramne zábavné keby mu práve strana, z ktorej v minulosti odišiel, zabezpečila parlamentnú väčšinu. Toto však nebolo vtipné...Úsmev v politike je zvláštna vec. Väčšinou býva spontánny a jednorázový, okamžite však začína mrznúť. Hlavne ak sa jedná o detinské vykrúcačky pod vplyvom alkoholu, pri hlasovaní o imunite, financovaní strán... Zajtra sa otvoria všetky brány sveta dokorán, bezpochyby tie volebné určite. Voliči napriek tomu známemu tigriemu úsmevu politikov vhodia zopár lístkov do urien a kolotoč sa začne odznova. Kolobeh našich dejín napíše novú stránku a tak to má byť. Pán Lasica povedal, že od počiatku vzniku strany volí SDKÚ, predtým volil Komunistickú stranu. Sme na tom rovnako. Lenže voľakedy sa to muselo, teraz by sme mali chcieť. Veci verejné sa týkajú každého z nás nech je z akéhokoľvek tábora.Zajtra ráno vykročím správnou nohou a lístok do urny dám pravou rukou...