Najprv voľby, potom peniaze a neskôr možno referendum

Prvý krok je dosiahnuť hranicu troch percent. Strana, ktorej pomôžeme k tomuto cieľu, má nárok na príspevok. Na základe výsledkov volieb a zúčastnených voličov dostanú strany jednorázovo za jedného voliča 5,58 eura. Druhým príspevkom je paušál, suma 7,45 eura za každého svojho voliča sa rozdelí na 48 dielov a výsledok bude mesačne vyplácaný počas celého volebného obdobia. Na záver je tu príspevok za mandát. Za prvých 20 mandátov dostanú 30-násobok priemernej mzdy, za každý ďalší mandát je to 20-násobok. Podotýkam, že priemerná mzda bola v minulom roku 744,50 eura.

Ak by sa to niekomu zdalo málo, tak si to zrátajme ( sumy sú zaokrúhľované ). Smer získa okolo 5,5 milióna eur, SDKÚ: 2,7 milióna eur, SaS: 2,2 milióna eur, KDH: 1,6 milióna eur, MOST-Híd: 1,5 milióna eur, SNS: 900 tisíc eur, HZDS a SMK: 600 tisíc eur. Všetkým týmto stranám + SDĽ sa vráti aj volebná kaucia 16 600 eur, lebo splnili 2-percentnú zákonnú hranicu.

Politické strany z pochopiteľných dôvodov obhajujú toto financovanie a zdôvodňujú to tým, že ľahšie odolávajú „iným možnostiam“. Oponenti štedrých príspevkov hovoria, že by sa mali financovať sami a nezaťahovať do toho štát. Nebudem robiť arbitra, mňa v tejto súvislosti napadá iná skutočnosť.

Horúce dni rozvírilo vyhlásenie referenda, o ktoré sa snaží 400 tisíc voličov ( ja nie ) a SaS je jeho iniciátorom. Nejde teraz o termín, ani o sumu, ktorú zaň zaplatíme. Ide o hlas ľudu. Prekáža mi vlažný prístup reprezentantov strán i samotného prezidenta a ich vyzdvihovanie negatív. Prekáža mi aj odporúčací charakter. Mal by byť pre poslancov záväzný. Referendum by malo byť viacej ako ústavná väčšina, malo by mať svoju vážnosť u politikov i samotných voličov, hoci by sa malo jednať o akúkoľvek „zbytočnú“ otázku.

Možno si niekto v prvej chvíli pomyslí, že som sa pustil do dvoch odlišných tém. Ale aj príspevky zo štátneho rozpočtu aj referendum súvisia s občanom. Predovšetkým by na to nemali zabúdať politici.