Populizmus a základná škola demokratická

Percentá, ktoré dosahujú, sú odzrkadlením našej spoločnosti. Na jednej strane sa ľudia chcú mať dobre a chcú viacej zarábať, na strane druhej sa im páči rázny premiér, ktorý si nedovidí na špičku nosa a útočí na všetko, čo vytvára hodnoty v tomto štáte a zabezpečuje prácu. Či sa jedná o obchodné reťazce, poisťovne alebo fabriky. Všetci sú proti obyčajným ľuďom a najhoršie na tom je, že mnoho ľudí tejto zvrátenej logike verí. Nuž, dobre sa socialistom hovorí, keď majú plné kešene. Táto nebezpečná hra je však drahá.

Včera rozhodol Ústavný súd o dvoch podaniach bývalých opozičníkov a hoci mu to trvalo veľmi dlho, každý súdny človek v tomto štáte dávno poznal rozhodnutie. Osobne si myslím, že ho poznal aj predseda Smeru, preto sa odmietol strápňovať pri obhajobe vlastných vládnych rozhodnutí. Ani si nemyslím, že by bol mizerným právnikom, ako ho nazval minister financií, on sa len priveľmi zamiloval do vlastnej moci a túži byť bohatierom, ktorý vezme pod svoje silné krídla zbedačený slovenský národ.

Ak na tlačovke hovorí o Pyrrhovom víťazstve a hrozí nestavaním diaľníc, tak podľa tejto logiky je dobrý každý postavený kilometer aj za cenu protiústavnosti. Ak mám nastavené pravidlá a potom zakážem zisk zdravotným poisťovniam, čo logicky dosiahnem v demokratickej spoločnosti ?

Všetky ciele sa dajú dosiahnuť. Otázkou je, či populisti majú čas na riešenie problémov. Namiesto mediálnych školení by mali radšej navštíviť základnú školu demokratickú.