Začiatkom minulého volebného obdobia dozrel čas a zlaté padáky boli podrobené verejnej kritike. Všetko rozprúdila medializovaná kauza z košických teplární, ale v konečnom dôsledku išlo o mnohých parašutistov, ktorým štátna moc zabezpečila výnosný kšeft.
Treba podotknúť, že tieto praktiky používala každá vláda a až Radičovej kabinet v marci 2011 dramaticky obmedzil bezbrehé maniere. O to viacej zarezonoval fakt, keď sa spolok parašutistov rozšíril o bývalú šéfku Slovenskej pošty. Jej 178 tisíc eur je do neba volajúca drzosť.
Ak Figeľ rozpráva o „potrebnom a dobrom princípe“, ale tvári sa prekvapený výškou sumy, dá sa mu veriť, ak všetko potvrdil podpisom ? Kde zmizla kresťanská morálka, ak niekto dostane astronomickú sumu v podniku, kde väčšina zamestnancov dostáva okolo 400 – 500 eur ? Tvrdenie, že je to odmena za hospodársky výsledok ( firme klesla strata z 11,91 mil. eur na 7,57 mil. eur ) je scestné. Väčšina manažérskeho „úspechu“ vznikla po neuskutočnenom súdnom spore, lebo žalobca zomrel. Za zmienku stojí taktiež fakt, že firma si rozdelila 16 mil. eur odmeny za výsledky a bežným zamestnancom sa ušlo rádovo niekoľko desiatok eur... Aké odmeny by si asi rozdala firma v súkromnom sektore ..?
14-mesačné pôsobenie v Slovenskej pošte ( nastúpila tesne pred schválením nového zákona v marci 2011 ) bolo viac ako úspešné. Kašľať na morálku, hlavne ak je kešeňa plná. Preplnená. V časoch zvyšovania daní, odvodov, poplatkov a cien, keď štát prenáša všetku zodpovednosť na obyčajných ľudí, ten istý štát rozhadzuje ako zmyslov zbavený. Pani Hrdá môže byť na seba hrdá. A KDH tiež.
Šéfka pošty v spolku parašutistov
V našich končinách je dobrým zvykom zabezpečiť rodinných príslušníkov, kamarátov, známych a politických prívržencov na lukratívne miesta do podnikov so štátnou účasťou. Táto rodinná a politická privatizácia štátneho majetku sa dostala do obludných rozmerov, kde sa morálka a zdravý rozum strácajú v cvengote mincí. Pochopiteľne, ide o krádež chránenú zákonom, takže nepostihnuteľnú.