Štát a my

K čomu nám je podobne nefungujúce zriadenie ? Aby nám zabezpečil menu, obranu..? Ale aká je to mena, keď sa euro – štáty topia v dlhoch a používané peniaze dávno nie sú kryté zlatom ? Aká je to ochrana, keď sa občan do veľkej miery necíti bezpečne na ulici ani vo vlastnom dome ?

Prvá generácia ponovembrových politikov stojí pri stavbe nášho nového štátu, ale urobili len polovičnú prácu. Po mečiarovskom ranom kapitalizme, keď budovanie socialistických zajtrajškov vystriedali bezbrehé lúpežné nájazdy na hospodárstvo vyvolenými mecenášmi, nastúpilo vyššie štádium kapitalizmu, kde potrebné reformy ( vďaka za ne ) poznačilo sofistikovanejšie okrádanie štátu. Tretia fáza nášho novodobého kapitalizmu má nálepku sociálna. Lenže význam tohto slova sa stratil v celoeurópskych problémoch. Ficova sociálna vláda prevzala dzurindovský spôsob kradnutia a priťažila si bludnými myšlienkami o silnom štáte. Štát nie je schopný efektívne riadiť ani tie podniky, ktoré ešte riadi – svedčia o tom aj aktuálne predražené koľajnice... Nehovoriac o vznikajúcich sociálnych nepokojoch v rezortoch napojených na rozpočet ( učitelia, lekári, sestričky, úradníci ).

Ako občan tohto štátu volám po zmene. Náš štát musí okamžite prestať privilegovať úzke skupiny ľudí, musí prestať desiť vlastných obyvateľov neschopnosťou ochrániť ich, musí odbúrať nezmyselné byrokratické šimle a hlavne prestať okrádať pracujúcich, ktorí mu zverili vlastne zarobené peniaze !