Toľko perohryzov ( otcov obľúbený výraz ) ako máme dnes sme nemali nikdy. Ak sme za komunistov kritizovali byrokraciu, dnes sa táto geometricky znásobila. Na všetko potrebujeme papier, kilá papiera, tony papiera. Byrokrati všetkých úradov a firiem sa spojili a raz vytnú aj posledný strom...
Dlh, strašiak súčasnosti, postupne ničí obyčajného človeka, ktorý sa rýchlo naučil žiť na dlh, lebo ho k tomu spoločnosť nabáda. Lenže ničí aj štáty, ktoré boli doteraz ako-tak odolné voči tomuto fenoménu. Určite by to prišlo aj za boľševika, ale tempo, ktoré sme zvolili, urýchľuje proces skazy. Nechceme šetriť na „nevyhnutnú“ hnuteľnosť celé mesiace, chceme ju hneď, a aj ju dostaneme za akúkoľvek cenu.
Nie nadarmo sa vraví, že korupcia je zhubný nádor spoločnosti. Treba ho nekompromisne vyrezať, lebo nakazí celý organizmus. Máme to zakorenené z minulosti, že lekárovi treba doniesť kávu alebo hus, že sa bez malého úplatku syn nikam nedostane. Súčasnosť nás rýchlo naučila pýtať a dávať viac, nechcieť len bonboniéru, či tisícku ( v korunách ) a v obálke. Chceme milióny ( v eurách ), chceme benefit hneď a teraz.
November sa stal predelom. Nielen v systéme, ale i v zmýšľaní. Dravci vyliezli z noci a promenádujú sa na dennom svetle, nič sa im nestane, sú velebení a skoro uctievaní. Na zločincov je zákon prikrátky, lebo zákon je postavený na ich mieru, takže sa dokážu vyparagrafovať takmer zo všetkého. Politici žmýkajú štát ako dojnú kravu, lebo si z nej urobili dojnú kravu a populizmus, zavádzanie a klam sú pracovnými metódami.
A obyčajný občan ? Tomu zostala čistá spomienka na november, na tie uzimené podvečery za tónov melodických piesní o láske a pravde, ktorá zvíťazí. Len títo obyčajní ľudia si zaslúžia tento sviatok, lebo mu dňom i nocou vo svojej práci a zmýšľaní nikdy neurobili hanbu.
Dvadsaťdva novembrov
V našej novodobej histórii je november predel rozlišujúci dva režimy, dva politické systémy, dve zriadenia. Z hľadiska ľudských slobôd je rozdiel markantný, o tom niet pochýb. Ale dobre si pamätám aj na túžby a nádeje z uzimených námestí, dobre si pamätám na sny všetkých, akoby boli len moje, na sny o dobehnutí vyspelých krajín, o blahobyte a pokojnom živote bez príkorí, ktorými nás častoval odchádzajúci režim. Tóny piesne o sľubovanej láske, euforická nálada neskorej jesene a štrngot kľúčov však zanikli v neúprosnom čase... Ľudská sloboda je draho vykúpená novým politickým systémom.