O vážnosti situácie pochybovali azda len egoistickí hlupáci na lyžiarskych svahoch a Správa štátnych hmotných rezerv, dnes už medzi pochybovačmi zostali azda len mentálni atléti, ktorí dokážu privolať sanitku a následne si točiť videá...
Celá krajina je paralyzovaná opatreniami, a treba povedať, že mala byť už skôr. Zrejme si štátni predstavitelia neuvedomovali, čo sa dialo za našimi hranicami...
Dnes už nefunguje skoro nič. Netreba vymenovávať všetky obmedzenia, sú dostatočne známe, a určite budú pribúdať. Každý však môže prispieť svojim dielom, najjednoduchšie nosením rúšky. Z tohto pohľadu je veľmi správna iniciatíva všetkých politikov, športovcov či iných známych osobností, ktorí vyzývajú ľudí k noseniu rúšok a zotrvaniu vo svojej domácnosti.
Taktiež je veľmi správne využívať home office, všetci zamestnanci, ktorým je umožnení tento atribút využívať, nech tak robia. Je to dôležité pre bezpečie všetkých, nielen ich.
Bohužiaľ, máme odvetvia, kde home office nie je možný. V akýchkoľvek dôvodov sú to predovšetkým lekári, záchranári, policajti či predavačky v potravinách.
Je však ešte jedna skupina ľudí, ktorí sú v tomto štáte ohrození. Sú to všetci pracovníci v celom priemysle, ktorí denne chodia do práce a nasadzujú svoje zdravie pre hospodárske výsledky podnikov a štátu. Títo ľudia nie sú doma ! Znášajú ohrozenie, možné riziká od spolupracovníkov a vedno spolu dúfajú, že to zvládnu. Lebo oni nemôžu využiť home office. Zatiaľ nie sú chorí, nevolajú lekárom. Nikoho neobťažujú. Len pracujú a čakajú.
Všetky opatrenia, ktoré štát uplatní, sú veľmi správne. Treba „zastaviť“ život v krajine a disciplinovane poraziť vírus, aby sme sa o nejaký čas vrátili do starých koľají. Mala by však zasadnúť aj vláda a spoločne s priemyselníkmi dohodnúť platové vyrovnanie pre všetkých zamestnancov firiem a nechať ich tieto hektické dni v dobrovoľne povinnej karanténe.
Lebo táto obrovská masa ľudí nie je doma !
