Reklamy a upútavky

Čo hovorí zákon ?

“…je možné prerušiť vysielanie spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela na každých 30 minút jedným prerušením reklamy…”

“…vysielanie serialu, série a dokumentárneho filmu je možné prerušiť neobmedzeným počtom prerušení, pričom je nutné dodržať celkový povolený rozsah reklamy počas jednej hodiny ( 12 minút )…”

Predpokladám, že si televízie nedovoľujú porušovať zákon a tento článok na to ani neupozorňuje. Len poukazujem, ako to vyzerá v praxi. Aby sa dokázal prerušiť 22 minútový sitcom, inovatívne sa vypustila reklama medzi programami a vsunula sa do sitcomu. Pochopiteľne, aj s neuveriteľným množstvom upútaviek.

A to je ďaľší fenomén. Upútavky na všetko možné sú reklamou na pripravovaný program. Každá televízia si robí reklamu na svoj najjedinečnejší trhák a robí to takým omielaným spôsobom, že divákovi prejde chuť. Už mám niekedy pocit, že samotný film je nepodstatný. Lístkom do absurdity je novinka, keď sa dialóg v programe nečakane prerušil 5 sekundovou fotografiou, ktorá pútala diváka na pripravovaný film.

Aj spravodajstvo sa dostáva do podobných koľají. Správa počas dňa je ukončená, že ďaľšie informácie uvidíme vo večernom spravodajstve a večer zistíme, že vidíme to isté, poprípade len minimálne prestrihané. Informačná hodnota je rovnaká. Alebo sa stáva, že správa je ukončená a ďaľšie informácie sú na webovej stránke konkrétnej televízie. Takže mi opäť zostáva pocit, akoby bola v televízii len upútavka na správu a rozšírené info sa dozviem inde.

Navrhujem, aby sa robili upútavky na upútavky, lebo v našom rýchlom svete sme radi, ak nám to televízie ešte zrýchľujú. Dokonca by sa nemusel odvysielať celý film, stačilo by po dvoch tretinách hodiť na lištu oznam, že vrahom je záhradník a prejsť na nový blok upútaviek a reklám.