Netúžil po starých časoch, ako by si možno niekto myslel. Žil vo svojej vlasti, mal sociálne cítenie, znášal všetky tvrdé reformy, hoci im neveril a neustále veril, že bude lepšie. Nebol hlupák, bol ako mnoho iných, ktorí chcú pracovať a podľa toho sa mať.
Príbeh ako z modernej rozprávky ? Možno. Ale tento muž stále žije a vždy volil sociálnu demokraciu.
Teraz sedí v kuchyni za stolom a číta noviny. Píšu o 120 miliónovej rekonštrukcii rezidencie pre sociálneho premiéra. To je dobré, že len za 120 miliónov, ak by nebola kríza, určite by mohla byť honosnejšia. Ušetrili sme... Ďalej číta, ako je krajina zadlžená až po uši a všetky sociálne výhody šli na úkor budúcnosti. Veď aj iné krajiny sú zadlžené, v porovnaní s nimi nie sme na tom tak zle...
Muž vyšiel na dvor. Zapálil si poslednú cigaretu. Vtedy po prvýkrát zapochyboval. Je možné, aby všetci klamali a len on hovoril pravdu..? Veď sám nezrušil reformy, hoci to pred rokmi sľuboval... Nie je to napokon všetko inak ?
Sadol si na klát a pohľadom zablúdil na poškodenú strechu...
Rozprávka o chudobnom mužovi
Žil jeden chudobný muž. Okrem svojej rodiny, ktorú neskonale miloval, nemal nič. Jeho starý domček kdesi na okraji mestečka by potreboval novú strechu, ale nemal peniaze. Hoci pracoval, na podobnú investíciu nemal. Jeho žena taktiež pracovala, ale ani to nestačilo.