Slovenskí manažéri sú v mnohých prípadoch ( platí to aj v zahraničných firmách ) dosadení svojimi kamarátmi, ktorí sa dostali na vyššie miesta skôr. Takto vzniká celý reťazec rýchlokvasiek vysokého a stredného manažmentu, ktorí sú nekompetentní, lebo častokrát nemajú skúsenosti s riadením tímu, nemajú potrebné vlastnosti, nie sú konštruktívni, doslova z nich vyžaruje nekompetentnosť a obavy o novonadobudnuté teplé miestečko. Nemajú záujem o prevzatie požadovanej zodpovednosti za riadenie, skrývajú sa za rozhodnutia iných.
Týmto diletantom chýbajú základné vlastnosti, ktoré nemajú šancu nadobudnúť na školeniach. Absencia „vzťahového manažovania“ sa prejavuje vytratením ľudského prístupu. Vysoký ale hlavne stredný manažment nevie komunikovať, pýtať sa, chváliť. Práve vo vzájomných pochvalách sa skrýva kľúč k spokojnosti na pracovisku. K tomu však treba určitú dávku pozitívnej asertivity, mať odvahu pochváliť za rozhodnutie tímlídra, majstra, ale tak, aby to nepôsobilo servilne. A naopak, týmto šéfom chýba schopnosť oceniť a zabojovať za svojho podriadeného, lebo nevedia prekonať vlastnú pýchu, že je niečo viac. Celý systém je do značnej miery pokrútený a neprináša žiadny úžitok, len znechutených zamestnancov a ustráchaných šéfov.
Možno som niekomu týmto článkom stúpil na otlak, ale sám pracujem v strednom manažmente, takže veľmi dobre viem, ako by sa tento stav mal správať. Mnohí tímlídri, majstri a vedúci ( nazvime ich akokoľvek ) nemajú odvahu riadne pracovať, v podstate sú pre firmu zbytoční. Je smutné, že sme sa v nových podmienkach rýchlo vrátili do socialistických čias, kedy sa títo vedúci pracovníci dostávajú na svoje pozície kvôli pätolízačstvu alebo korupcii v akejkoľvek forme a „neviditeľný“ schopní ľudia sú čoraz viacej frustrovaní.
