Stav súdnictva

Spoločnosť vníma, že súdnictvo je vo veľkých problémoch. Predovšetkým morálnych. Vysoké platy činiteľov sú akousi zábranou pred priamou korupciou a inými sofistikovanými hospodárskymi či spoločenskými výhodami. Lebo myslieť si, že ide všetkým len o peniaze môže byť mylné. Ak by tá zábrana vo forme výplat bola účinná, nemohli by sme byť denne svedkami podivných verdiktov. Lenže sudcovia nenamietajú na výšku svojho platu, takže je predpoklad, že sú dostatočne chránení pred rôznymi neduhmi. A tu prichádza k rozporu. Prečo sú potom rozhodnutia kontroverzné ?

Pre objektivitu treba uznať, že naše zákony z dielne poslancov sú do značnej miere deravé ako ementál a ak chceme byť právnym štátom, sudcovia musia rozhodovať podľa nich.

Ďalším problémom je medializovaná kauza dorovnania platov so špeciálnymi sudcami. Dotknutí sudcovia sa cítia diskriminovaní a hoci nemajú oporu v zákone, žiadajú od štátu peniaze. Je to nanajvýš podivné, lebo oni podávajú žaloby na nemajetkovú ujmu. O morálnom probléme, že si rozhodujú vo veci sami sebe ani nehovoriac. Tento stav nemá obdobu a normálny človek neveriacky krúti hlavou.

Táto kasta už dávno stratila svoj kredit a bude dlho trvať, kým sa vráti poctivosť a morálka. Byť hrdý, že som odetý v talári a nesnažiť sa hrať na dve strany je v dnešnom ponímaní utópiou.

Súdnictvo je zamorené zlým ovzduším. Ryba smrdí od hlavy, resp. súdnictvo smrdí od Najvyššieho súdu, takže sa niet čomu diviť. V celej inštitúcii treba urobiť veľký prievan, aby sa dobre vyvetralo a prišiel čerstvý vzduch. Táto zatuchnutá inštitúcia to potrebuje ako soľ.

Slušný človek nechce mať so súdmi nič spoločné a zločinec sa ich neobáva.