Je to vraj celkom dobrý informačný materiál pre deti na prvom stupni. V tej chvíli som si spomenul na môjho malého kamaráta, sestrinho synčeka, moje prvé krstné dieťa.
Viem ako rád si pozerá obrázky a číta komentáre pod nimi, hlavne čo sa týka vedy. Nedá mi, a podujmem sa, že to skočím kúpiť nielen sebe ale aj pre mojich kolegov, resp. ich deti. Skvelá príležitosť prevetrať hlavu a rozhýbať telo po celodennej sedavej práci za PC.
A tak kráčajúc do neďalekého obchoďáku, vybavím si aj pár telefonátov vyžadujúcich istú dávku súkromia. Zavolám priateľovi, ako sa mu darí, a či náhodou niečo nepotrebuje a ako sa má po návrate z nemocnice. Náš rozhovor netrval dlho. Jeho dcérka mu nedala telefonovať, a tak po krátkej sérii otázok a odpovedí sme to s plačom v zákulisí skončili. Vtedy som si spomenul aj na môjho Frantíka, modrookého, šikovného, z môjho pohľadu priam úžasného chlapčeka, moje krstniatko. Jeho prianím pred začiatkom školského roka bola túžba mať už vlastný mobil. Rodičia dlho odolávajúci jeho prosbám a prosíkaniu nakoniec povolili, ale to tiež len z dôvodu istých zdravotných problémov a strachu pred nimi. A tak mi nedalo mu konečne nezavolať.
Po druhom zvonení sa ozval nadšený hlas: „Ahoj Mimo“ ... už len ten pozdrav a tón v jeho hlase mi dodal milión kJ. energie. To sa slovami ani nedá opísať. Ten pozdrav ma dostal. Aj keby mi už nič viac nepovedal, s istotou by som vravel to čo teraz píšem, že mi spravil deň krajším. Vytrhol ma z každodenného rutinného kolobehu povinností a snaženia stíhať tempo tohto sveta. Ubezpečil ma v tom, čo už síce dávno viem, len je to často krát akosi odsúvané niekam na vedľajšiu koľaj. Je to schopnosť zastaviť sa, a spomenúť si na ľudí ktorých milujeme.Náš telefonát ešte pokračoval. S radosťou mi porozprával, ako si píše domáce úlohy, aký má rozvrh, a ako im pani učiteľka zobrala žiacke knižky a čaká na prvú známku zo správania, ako majú doma novú poschodovú posteľ, a že jeho brat Lukáš ešte spí. Jeho úprimnosť a tón hlasu, s akým sa so mnou rozprával ma len ubezpečil v tom, že tú knižku, po ktorú som sa vybral mu nekúpim len tak, aby bolo.
A tak, siahajúc po oranžovej knižke, s tajomným úsmevom na tvári si v duchu hovorím: „Toto je pre môjho milovaného Frantiho“.
