Miroslav Mézeš
Zvuk pocitov
Deň, nenaplnených prianí, ba čo horšie nevyjasnených pocitov, nevyžehlených vecí, nepochopených myšlienok. Deň, kedy došlo k ozbrojeným konfliktom v ľudskej duši.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som kto som, pre niekoho obyčajný, pre niekoho výnimočný. Zoznam autorových rubrík: Z kútika pocitov, Nezaradené, Súkromné, Okom šošovky
Z kútika pocitov
Miroslav Mézeš
V dobrom aj zlom
V dobrom aj v zlom , v zdraví aj v chorobe..... Sľub, ktorým sa niečo začína. A vlastne nezačína, ale nadväzuje. Pečať na liste zdieľaného života.
Miroslav Mézeš
Dve duše v objatí.
Dve duše v objatí, dve duše sklamané... Nie, nie sebou navzájom. Sklamané svojím bytím... Ľútosť s neschopnosťou a sklamanie mi steká po líci. Hlavou lietajúce spomienky. Spomienky azúrovo modré...sladké aj slané.
Miroslav Mézeš
Medzi mlynskými kameňmi.
Zobúdzam sa so snom, ako nakupujem dobroty ktoré si spravím na obed... sen, nereálne, veď dnes idem na obed k rodičom a isto mi niečo ako zvyčajne nabalia. Tak som na ten sen rýchlo zabudol zbalil sa vyrazil.
Miroslav Mézeš
V melanchólii
Ovzduším vznášajúci sa duch leta a jesene, jednohlasne ovplyvňujú moje vnútorné pocity týchto dní. Upadol som do mojej tradičnej melanchólie, opäť sa vznášam na oblakoch mojich myšlienok ....
Miroslav Mézeš
Chaos
Zvuky. Vnímam zvuk vŕzgajúcej barovej stoličky, zvuk ulice, zvuk mojich myšlienok, blúdiacich, prosiacich o pomoc, kričiacich, zvuk ich odrazov. Preletia, odrazia sa, a o niekoľko sekúnd sa vrátia. S každým úderom srdca nejaká preletí. Aj tá už tu bola, a vráti sa. Sú uväznené v nekonečnej spleti chaosu môjho života. Hľadám, hľadám tú cestu ako a kam, navigáciu ktorá nesklame, nádej ktorá nezhasne. Hľadám seba.
Miroslav Mézeš
Ocik, foťo, otec.
Najskôr to bolo ocko, časom oci, v puberte foťo, a dnes, dnes OTEC. Stojím pred tebou, podávam ti ruku aby som ti zablahoželal. Tvoj pevný stisk tvojich pracovitých rúk mi hneď dáva najavo tvoju vďaku už len za to, že pred tebou stojím. Pozeráme si navzájom do očí. Nemuseli by sme si povedať nič, vôbec nič, vo všetkom máme jasno. No mne to predsa len nedá a začínam rozprávať. Nie, nemám pripravenú žiadnu reč.... čerpám z námetov minulosti a prítomnosti, čerpám z našich spoločných zážitkov. Premieňam na slová to, čo v tejto chvíli prežívam, to čo mám ako sa povie na srdci.
Miroslav Mézeš
Sviečky
Ticho, všade vôkol mňa, obklopujúce, stiesňujúce. Len zriedka naruší ticho okoloidúce auto. Čas v ktorom vládne ticho.
Miroslav Mézeš
Divadlo
Kráčam ulicou. Nevnímam okolie, nevnímam ľudí na ulici. Spoločnosť mi robia len moje myšlienky. Pred očami sa mi odohráva divadlo, divadlo hrané mojimi myšlienkami spolu s pocitmi.
Miroslav Mézeš
Protiklady
Ranná hmla, večerné šero, zápchy pred hypermarketom, ľudský zhon, emóciami nabité filmy, radosť, pokora, láska, naproti tomu smútok, plač, depresie.
Miroslav Mézeš
Ticho a moja myšlienka na teba
Opretý o auto zaparkované na periférii mesta s výhľadom na neho samotné, pri jemnom vánku vejúcim z lesa, pri pohľade na hviezdy ktoré sem tam zakryje nejaký ten mrak, stojím sám v tom tichu so svojimi myšlienkami.
Miroslav Mézeš
Túžba
Vynáraš sa z tmy. Stojíš na krok odo mňa. Svojím žmurknutím spôsobuješ prievan.
