Divadlo

Pocity, ktoré nie je jednoduché opísať, myšlienky, tak jednoduché a predsa tak komplikované. Tá hra nikdy nekončí. Či zavriem oči, či sa pozerám niekde do neznáma von oknom, vidím ju hrať jednoducho všade. Hra plná nádeje. Hra plná očakávania. Divadlo mojich myšlienok v ktorých si ty. Tá hra si ty, a ja tú hru chcem vnímať donekonečna. Donekonečna ťa chcem mať vo svojich myšlienkach, v myšlienkach, ktoré spôsobujú kŕč, kŕč zvaný úsmev. Ten úsmev chcem venovať tebe ako vďaku za to, že nie si len myšlienkou. Jednoducho verím, že to divadlo nebude len fikcia, ale krásna skutočnosť, hra už nebude hrou, ale naplneným životom.