Neľahká situácia, neľahké rozhodnutie... Kde je opäť ten čarovný prútik? Je tak ťažké v tejto situácii v slovách vyjadriť to čo duša cíti, čo je v srdci. Svedkom pocitov sú len po lícach stekajúce spomienky, sklamanie a nádej...
Duša prebudená do pochmúrneho rána. Padá sneh a všetko sa belie nádejou, no predsa, je pochmúrne. Nie svojim vzhľadom, no udalosťami nedávno udianých.
Spomienky....silný tvorca nálad dnešného dňa. Stojím, hľadím, spomínam, prehodnocujem.
Prvé písmeno, z prvých písmen prvé slová, zo slov vety, ... rozhovor., z rozhovoru nádej.
Vidím tvoju siluetu... šilt tvojej čiapky ti zakrýva tvár...tvár ktorú som už síce videl, ale dnes je iná....je živá. V tento večer sa celej Afrike muselo čkať...
Tvoj nezabudnuteľný pohľad jemný, citlivý. Oči, francúzske okná tvojej duše, odhaľujúce aj tie najmenšie detaily tvojej bytosti. Stačilo sa len poriadne zahľadieť. Magnetickým poľom : jemnosťou, zraniteľnosťou, a nekonečnou dobrotou - priťahovaný a túžiaci stráviť s tebou každý čas. Čas, ktorý splnených a nesplnených snov...čas objavov, čas filmových večerov, čas anglického týrania...čas krásnych chvíľ. Tlkot srdca, motýliky v bruchu.
Dnes, v tom pochmúrnom ráne, stojí duša pri okne, zahalená v deke nádeje a túžby, lietajúca v spomienkach, na teba...
Verím, že spolu uvidíme ešte veľa lienok so zlomeným krídlom...
