Sviečky

Sedím v tom tichu, zasneným pohľadom zahľadený na miesto, kam si položila sviečky. Presne vidím ako ich tam dávaš a pritom sa tak nádherne usmievaš. Dávaš ich tam z lásky. Áno, presne o tom hovorí tvoj úsmev a pohľad na ne. Možno si pri tom aj spievaš. Sviečky, ty a ja. Sklený svietnik, tvoj a môj život. Knôtiky sa bojazlivo nakláňajú k sebe túžiac dotknúť sa. Zápalková škatuľka v role odpustenia, odvahy, vzdialenosti, futbalu či únavy stojí v ceste. Podarí sa? Stane sa zázrak? Dáš ty, dáme spoločne preč túto prekážku? Zahoria tieto sviečky? Otázky – odpovede, ktoré neprichádzajú. Výsledok? ... Ja v zázraky stále verím.