
Stratila sa. Moja identita sa niekam podela. Už to nie som ja, a kto vlastne som? Som uväznený vo vlastnej sieti nespočetných myšlienok. Chcem žiť, no neviem ako. Chcem prečítať návod na život, no neviem čítať. Chcem si na seba posvietiť, no nedokážem pohnúť rukou a siahnuť po baterke. Som väzňom svojho ja.
Zahľadený do neznáma tichým hlasom svojho ja prosím, volám, chcem žiť, vedieť prežívať každú chvíľu, byť plný citu, byť ním napĺňaný a rovnako ho dávať ďalej. Chcem sa usmiať na mesiac a na hviezdy. Chcem si vzdychnúť a vedieť, kto som.
Chcem opäť vnímať cit, ten cit, bez ktorého tak nevládzem byť.