Ja si pamätám starého otca, statočného človeka ako chlapa, ktorý keď niečo povedal tak „to sedelo“. Keď niečo sľúbil, tak to dodržal. Nikdy sa nevykrúcal že niečo myslel ináč. Čo povedal to bolo slovo skutočného chlapa. Bol to chlap o generáciu mladší ako Štúr. Myslím si že väčšina z mojej generácie mala takého starého otca. Boli to chlapi čo sa vedeli aj pobiť aj napiť sa, ale mali hrdosť a česť.
Dnešní chlapi sú o hlavu vyšší o tridsať kilo mohutnejší, ale neviem či sú aj „väčší chlapi“. Keď dnes chlapi okradnú, zbijú a neraz aj zabijú tak to určite nie je statočnosť. Nie je príjemné počúvať o tom ako si chlap dokazuje svoju veľkosť tým, že mláti doma ženu a deti. Je to chlap čo bez zábran zmrzačí alebo na smrť dobije svoju partnerku? Možno pre niektorých je to chlapské, ale je to skôr zakomplexovanosť. Nech bojuje takýto hrdina oproti seberovnému keď je chlap. Nech si dokáže čo je zač v boji so seberovným. Myslím, že na to už veľa z nich nemá odvahu, na to sú už zbabelí.
Druhá stránka chlapského prejavu je jeho reč. Nebudem sa zamýšľať nad „pivnými diskusiami“. Tie môžeme zaradiť do oblasti povolenej zábavy. Horšie sú chlapské reči vo forme chvastúnstva, nadradenosti a terorizovania. Svojim spôsobom sa aj toto dá tolerovať ak to priamo neubližuje, alebo to ľudsky neponižuje. Horšie sú ale chlapské reči bez akejkoľvek zodpovednosti za vyslovené, ak takýto chlap má ešte aj moc. Vtedy to môže byť pre okolie hotová katastrofa. Často to prerastie až do psychického teroru pre celé okolie.
A keď je takýto „chlap“ politikom? Potom jeho „chlapské reči“ v televízii sú často len nafúkané táranie o ničom. Obyčajne nič nevysvetlí, za nič nezoberie zodpovednosť. Najdôležitejšie pre neho je ukázať, že je lepší chlap ako ten ktorému skočil do reči a ktorého on určite nebude počúvať. No a pre niektorých je najlepšia chlapská diskusia, keď nie je s kým diskutovať, veď poriadny chlap si stačí na diskusiu aj sám.
Sú muži, ktorým „chlapské slovo“ nehovorí nič. Dnes už nie je zvykom za nedodržané slovo prijať zodpovednosť prípadne trest. Dnes chlapské slovo je len prúd slov a nie morálny záväzok. Kde sa tí skutoční chlapi podeli? Kde je tá doba keď česť chlapa bola jeho najvyššia hodnota, keď kvôli svojej cti bol ochotný aj riskovať život v súboji?
Vyzerá to tak, že o takýchto chlapoch budeme čítať už len v historických knihách.
