Som človek ako každý iný. Preto sa chcem podeliť s vami o moje názory. Zoznam autorových rubrík: O teple, video - informácie, video - história, Súkromné, Nezaradené
Je po volbách a určite veľa z nás je bez slov. Toto sme čakali? Asi nie, ale je to tu. Červená.je farba vášní a násilia, krvi a železa. Tak len dúfajme, že tento raz tu platí to druhé čo o červenej vieme, že červenej dávajú prednosť tvoriví, sebavedomí ľudia. O červenej tiež platí že posilňuje vôľu a pôsobí proti únave. Tak verme tomu, že čo nás nezabije, to nás posilní.
Dnes mám obyčajný deň. Nečakám žiadne prekvapenie, takže celý deň by mal prebehnúť úplne kľudne ako každý iný. Cesta do práce, práca, cesta domov, druhá práca, trocha oddych a dokončiť prácu. Potom s pocitom dobre vykonanej práce môžem ísť spať. A ráno začne nový obyčajný deň. Keď sa nad tým zamyslím je to vôbec prirodzené. Žijem preto, aby som pracoval. Veď všetko by malo byť naopak mal by som pracovať preto aby som žil. Asi to nie je celkom prirodzené, ale dnes je to tak. Môžem byť rád, že za tú prácu občas dostanem aj zaplatené a mám z čoho žiť.
V uplynulých týždňoch sme prežili obdobie ktoré sa všeobecne nazýva inverzia. Najčastejšie nám to pripomínali meteorológovia. Inverzia ako vieme znamená obrátenie, prevrátenie ale aj premiestnenie. Meteorológovia nám opakovali, že bude všetko naopak na horách bude teplo a pri zemi studené počasie. Lenže inverzia sa preniesla na celú našu spoločnosť.
sedím si tak pokojne v lietadle, chvíľami zdriemnem a už sa teším na rodných mojich. Konečne budem doma, tam kde sa cítim najlepšie, tak kde mi vždy niekto pomôže keď pomoc potrebujem. Ten manželský pár cez uličku, čo sa vracia zo svadobnej cesty spokojne sníva o svojej budúcnosti. Babička s vnučkou čo sedí tri sedadlá predo mnou s láskou prikrýva spiacu vnučku. Ako dobre, že aj letušky ticho sedia na svojich miestach. Všetci sme ospalí a nikomu nič nechýba. Veľmi dobrý pocit, pred pár hodinami sme o sebe ani nevedeli a teraz sme tu ako v jednom „dome“. Priam cítiť pozitívnu energiu pokoja a očakávania.
Každý šofér, ktorý jazdí po severe Slovenska sa desí keď má prejsť pod Strečnom. Nikto nikdy nevie ako dlho to bude trvať a koľko času bude potrebovať. Nekonečné kolóny pod Strečnom sú „nočnou morou“ mnohých vodičov. Ja tiež nie som výnimka a cestujem radšej tak, že toto prekliatie obídem. Práve preto si dnes pod pojmom „Strečno“ predstavujeme len stres a nepríjemný zážitok. Chcem práve takéto vnímanie Strečna trocha poopraviť videom, ktoré som tam na začiatku jesene natočil. Chcem ukázať, že Strečno môže byť aj pekný zážitok a príjemný pocit. Je len na škodu, že pri jazde popod Strečno nás nič neláka na príjemnú prestávku v zaujímavom prostredí.
Čítal som reportáže z rôznych atrakcií vo svete. Tam majú repliky toho a tam zasa niečo iné. Niekde postavia celé mesto, kde sú atrakcie z celého sveta a to mesto je vyhľadávané každým. Pravidlom však zostáva to, že či už je to nehorázny gýč, alebo skutočne hodnotná replika či atrakcia, jeho majitelia sa snažia maximálne ho propagovať a „zarobiť“ na tom.
Neďaleko Bratislavy je miesto, ktoré je vhodné na krátky výlet. Pekná pešia prechádzka z Hainburgu na hrad nad mestom. Na takýto výlet sme sa vybrali aj my. Pri tejto príležitosti som natočil film o tomto hrade. O tento zážitok sa chcem podeliť s vami.
Profesor Demko je človek, ktorý sa už veľa rokov snaží dostať do povedomia ľudí skutočnosť, že Franz Liszt bol Slovák. Publikácie prof. Demka vyšli v nemeckom, českom aj slovenskom jazyku. On sám je prezident Lisztovej spoločnosti na Slovensku, ktorá sa snaží všemožne poukazovať na túto skutočnosť. Pri našej vzájomej kumikácii došlo aj na to, že som natočil film, ktorý je súhrnom myšlienok prof. Demka k jeho knihe "TOTentanz Franza Liszta". Myslím si, že sa nájdu aj na tomto blogu ľudia, ktorých to bude zaujímať.
Neviem či je to dosť známe miesto, ale ja som mal aj problém nájsť ho. Nikde som nenašiel smerové tabule, ešte šťastie, že dobrí domáci ľudia mi poradili. Máme na Slovensku dosť unikátnych miest, ktoré nevieme spropagovať a "predať". Tak touto cesto chcem prispieť aspoň trochu k tomu aby sme lepšie spoznali čo doma máme. Natočil som film o unikátnom "Plávajúcom mlyne" v Kolárove a budem rád ak aspoň niekoho poteším mojim dielom. Toto nie je to komerčný film, ja filmy točím pre zábavu a potešenie. Viacej k tomu nemám čo dodať všetko som sa snažil vyjadriť filmom.
Človek sa dostane do ťažkej životnej situácie ani nevie ako. Keď hovorím o ťažkých situáciách mám na mysli hlavne psychicky náročné situácie. Zrazu sa dozvieme, že umrela blízka osoba, nečakane sa dozviete že váš zdravotný stav je veľmi vážny.... Dostanete sa do situácie, keď vám preletí hlavou - toto je môj koniec. Nešťastná udalosť vás pripraví o blízkeho človeka. Vtedy si zrazu človek uvedomí v jednej sekunde veľa z toho čo ho podvedome trápi. Jednou z myšlienok je to, že si človek uvedomí svoj dlh voči svojim blízkym. Je to obyčajne pocit chcieť zrazu všetko nakopené vyjadriť, nie vždy sa to ešte dá.
Žijeme v dobe keď nie je také jednoduché žiť „od výplaty k zálohe“ alebo ináč povedané „ z ruky do úst“. Boli doby, keď si človek bol istý že v deň zálohy bude záloha a v deň výplaty bude výplata. Človek vedel svojim spôsobom kalkulovať s peniazmi ktoré dostal. Vedel sa zariadiť, vedel že toto môže odložiť, toto musí zaplatiť a toto je na voľné použitie. Nakoniec ak to nevyšlo tak si požičal so zárukou, že zaplatí keď dostane výplatu. To bolo, dnes sme inde a táto istota sa stala lotériou, keď človek len s určitou pravdepodobnosťou môže predpokladať že výplata bude.
Galantnosť je zdvorilosť a pozornosť k ženám. Ináč povedané, galantnosť vyjadruje správanie sa muža k ženám. Myslím si že dôležité je tu práve to množné číslo. Byť galantný k jednej žene nie je galantnosť, ale skôr prejav vzájomného vzťahu a úcty. Z pozorovania dnešného života mám pocit, že práve v tom množnom čísle je problém. Nie je zriedkavé vidieť galantného muža vo vzťahu k jeho, partnerke ale je zriedkavejšie vidieť galantného muža vo vzťahu k cudzej žene. Možno je to tým, že sa muži hanbia prejaviť galantnosť voči iným ženám, alebo tým, že neočakávajú pozitívnu reakciu. Problém môže byť aj to, že ženy dnes galantné prejavy pokladajú za obťažovanie?
„Úprimné, priame, dobre rozvážené a chlapské to majú byť slová, vychádzajúce z hrude človeka, ...“ takto to povedal Štúr v posolstve „Slovanstvo a svet budúcnosti“ približne pred 150 rokmi. Čo by asi povedal dnes, keby počúval slová našich chlapov. Asi by sa chcel veľmi rýchlo vrátiť tam, odkiaľ prišiel. Určite by nechápal kde sa podeli chlapi. Čo to zostalo z chlapov ktorých on poznal. Svet sa zmenil a zmenili sa aj ľudia, ale prečo sa zmenili ľudské hodnoty? Otázka nie je len prečo, ale aj prečo k horšiemu a nie naopak.
Klamať znamená vedome hovoriť nepravdu, vyvolávať nesprávnu predstavu, mýliť a zavádzať iných a podvádzať. Je to pekne široké spektrum psychického pôsobenia na človeka. Klamať vedia už deti väčšinou pre obavy z následkov. Klamú žiaci, ale aj študenti, často pri vysvetľovaní svojho správania. Klamú dospelí v partnerskom, pracovnom aj spoločenskom živote. Som presvedčený, že každý človek niekedy klamal. Kladiem si teda otázku prečo sme došli tak ďaleko, že si klameme navzájom veľmi často a bez zábran. Čo spôsobilo tento stav?
Príspevok s názvom "Dôchodca, čo ten tu ešte chce?" vyvolal búrlivú diskusiu. Nakoniec týka sa nás všetkých. Je jedno či sme v dôchodku alebo nie. Diskusia ukázala určitú nevraživosť mladšej generácie voči dôchodcom, obviňovanie že dôchodcovia odoberajú neoprávnene prostriedky zo spoločného mešca. V žiadnom prípade toto nemôžeme brať ako objektívny prejav myslenia celej populácie. Keďže som vyvolal túto diskusiu, pokladám si za povinnosť zaujať stanovisko k názorom z diskusie. Na začiatku by sme si mali definovať čo je dôchodok. Je to almužna v zmysle významu tohto slova teda: „Malý dar chudobnému, najčastejšie peňažný“, alebo je dôchodok nárok, ktorý vzniká pri splnení určitých podmienok?
Diskusia k príspevku o troch grošoch mi ukázala, že najväčší problém, ktorí zaťažuje niektorých diskutérov sú dôchodcovia. Ľudia, ktorí by si zaslúžili odpočívať a užívať si dôchodky, ale oni sú ako už bolo inde napísané „ohrozený druh“. Je to tá skupina ľudí, ktorí už môžu len dúfať že im niekto pomôže, ale určite sa na to nemôžu spoliehať. Je to tá skupina, ktorá verí že ich deti sa o nich podľa svojich možností postarajú. Je to tá skupina ktorá vie, že z toho čo dostanú od štátu len veľmi ťažko budú žiť. Vraciam sa k tejto téme preto, že nie je mi ľahostajná a chcem zábudlivým oprášiť spomienky a vedomosti.
Všetci to dobre poznáme rozprávku zo zbierky Dobšinského, od Štefana Marka Daxnera, „O troch grošoch“. Tá obrovská myšlienka zo skúseností našich predkov je svojim spôsobom fascinujúca. Hovorí okrem iného o tom, čo je pre človeka to najdrahšie. Jeho minulosť a budúcnosť. Kto si neváži minulosť a nestará sa o budúcnosť, neváži si ani sám seba. Zamyslel som sa nad tým, ako by asi vyzerala odpoveď „chudobného človeka pri hradskej ceste“ dnes. Myslím si, že rovnako ten pracujúci človek by odpovedal rovnako. On má rovnaké hodnoty akurát žije v inom prostredí. Ten obyčajný človek vie, že pre jeho rodinu je toto najlepšia cesta. On vie, že sa musí postarať aj o svojich predkov aj o svoje deti. Ako som tak premýšľal, zadriemal som a prisnil sa mi takýto neskutočný sen:
Napísal som príspevok o celebritách, v ktorom som chcel upozorniť na to, že ani vlastne nevieme kto sú u nás tie celebrity, že štát si vôbec neváži skutočné celebrity tohto národa. Ďakujem všetkým, ktorí ocenili príspevok a vyjadrili sa k téme. S úžasom som však pozoroval diskusiu ktorá, sa k tejto téme rozvinula v jednej vetve diskusií. Problém ktorý sa „riešil“ bol „východniari“, kontra „západniari“. Je mi skutočne ľúto, že len toto bolo pre niektorých podstatné po prečítaní môjho príspevku. Chcem sa teda aj ja vyjadriť na túto tému.
Celebrita v zmysle slovníka cudzích slov má dva významy. Buď sa jedná o významnú osobu, alebo o známu osobnosť. Ja osobne si myslím, že by to malo byť trocha poprehadzované, teda významná osobnosť a známa osoba. Lebo osobnosť je jednotlivec s významným postavením v spoločenskej, politickej, vedeckej sfére a osoba je ľudská bytosť ako jednotlivec. Pri sledovaní televízie alebo keď čítam tlač, nadobúdam dojem, že celebrita je osoba, ktorá sa často vyskytuje na televíznej obrazovke a titulkoch časopisov. Samozrejme môžeme takto zdeformovať význam tohto slova, ale potom by bolo určite vhodnejšie používať primeranejší výraz ako celebrita.
Život nás stavia často pred rozhodnutia, keď si musíme určiť ako ďalej. Naše rozhodnutie nás často vedie k tomu, že si musíme pripustiť, že takto to ďalej nemôže byť. Niektoré rozhodnutia nášho života sú nepodstatné, iné podstatne zmenia náš ďalší život. Niektoré rozhodnutia sú len korekciou našej cesty, iné nás ovplyvnia a nasmerujú úplne inde. Nezriedka je naše rozhodnutie vzburou a bojom proti súčasnosti. Veď sa hovorí: „Ak chceš inú budúcnosť, zmeň svoju prítomnosť“. Je to pekná myšlienka, ale čo robiť keď neviem ako. Ako zmeniť, čo zmeniť a kam pokračovať.
