Dnešní dôchodcovia sa narodili pred II. svetovou vojnou, v priebehu nej a tesne po nej. Veľa si svojho detstva neužili, a často boli radi že prežili. To kde sa narodili si nevybrali jednoducho tak to prišlo. To ako sa vyvíjal svet mohli len máloktorí nejako ovplyvniť. Sú tu aj diskutéri, ktorí si myslia, že vývoj sveta záležal od našich dôchodcov. Možno by bolo dobré, keby sa trochu pozreli do historických prameňov. Možno sa niečo dozvedia o povojnovom rozdelení sveta, o vývoji ktorý viedol k februáru 1948, o uránových baniach a čistkách 50. rokov, o násilnej kolektivizácii roľníkov. Nie som si istý kde by ste skončili s revolučnými myšlienkami v tých časoch. Dnes je jednoduché povedať: To dopustila generácia dôchodcov.
V nežnej revolúcii sa väčšina z tých súčasných dôchodcov pridala. Možno to nebolo, vďaka dovtedajším skúsenostiam až tak spontánne, ale určite veľká väčšina podporovala vývoj k demokracii. Často ich skúsenosti z 68. roku pomohli pri organizovaní vecí v roku 89. Nakoniec niektorí z tých ktorí stáli na čele revolúcie sú dnes už v dôchodkovom veku.
Po revolúcii sa delili majetky. Žasnem keď sa niekto pozastavuje nad tým, že si ľudia mohli od štátu kúpiť byty. Možno za lacno, ale je otázka či vôbec niečo mali platiť tí, ktorý mali družstevné byty za ktoré splácali pôžičky veľa rokov. Nezabúdajme, že hodnoty vyjadrené peniazmi sa posunuli rádovo, takže to nejde zrovnávať v dnešných cenách.
No a najväčšie bohatstvo od štátu dostali dôchodcovia v kupónovej privatizácii. Veľmi pekne to vyzeralo na začiatku, všetci budú akcionári prosperujúcich podnikov a okrem svojej mzdy resp. dôchodku mali dostávať každoročne dividendy. Výsledok dobre poznáme. Neviem koľko je takých podnikov, kde zostali nejakí drobní akcionári. No a či dostávajú dividendy? Veľmi o tom pochybujem. Takže všetok majetok štátu sa rozdal v malej privatizácii a prešiel do rúk niekoľkých ľudí po kupónovej privatizácii. Toto bohatstvo je asi tiež to, čo treba závidieť dôchodcom.
Prečo si nešporili na dôchodok celý život? Asi to bolo preto, lebo ich rodičom, zobrali všetko čo niekto pokladal, za veci pre nich nepotrebné. Zobrali im majetok, domy, pôdu a urobili z toho štátne bohatstvo. Neexistovali žiadne dôchodkové fondy, a keby aj, tak asi hodnota toho čo by si našetrili bola dnes smiešna. Jednoducho vtedy to nebolo možné.
Dnešný svet je svetom internetu, je len málo dôchodcov ktorí dnes chodia na internet. Preto nemajú v rukách prostriedok ako sa brániť. Oni však veria, že sa nájdu ľudia, ktorí im pomôžu obhajovať sa, ktorí sa budú snažiť aspoň nejako im pomôcť. Dôchodcovia vedia, že tých ktorým na tomto svete zavadzajú je menej, ako tých ktorí sú im vďační za to čo v živote urobili, ale aj tak to bolí.
