Mám za to, že diskutujúci s negatívnym postojom k dôchodcom skutočne pokladajú dôchodok za almužnu. Teda za niečo čo ak chcem dám, a keď nedám, tak to je moja vec. Skutočnosť je však taká, že aj podľa zákona účelom starobného dôchodku je zabezpečiť príjem v starobe, ak predtým boli splnené stanovené podmienky. Dôchodok predsa nie je žiadna láskavosť, ale výsledok zmluvného vzťahu občana a štátu.
Chcel som tým predovšetkým povedať to, že podľa mňa nie je na mieste zvažovať majetkové pomery dôchodcu vo vzťahu k výške jeho dôchodku. Prečo si niekto myslí, že keď dôchodca vlastní byt, alebo iný majetok, musí sa uspokojiť s malým dôchodkom. Veď to spolu nijako nesúvisí. Na dôchodok má nárok ak pracoval a platil si poistenie. Tento jeho nárok je odvodený od podmienok dôchodkového poistenia. Nakoniec dôchodca má nárok na dôchodok aj vtedy, keď ho celý prepije alebo vyhodí von oknom. Sú to jeho peniaze a čo s nimi urobí je len jeho vec.
Ďalší názor ktorý stojí za komentár je ten, že dôchodcovia volili toho alebo onoho a preto si nezaslúžia. Výška dôchodku nie je odmenou ani trestom a už vonkoncom sa nemôže spájať s politickými postojmi. Zvaľovať vinu na dôchodcov že niekoho volili je nízke. V demokratickej spoločnosti má každý právo voliť podľa svojho presvedčenia a nikto nemá právo ho za to odsudzovať. Problém nie je v tom koho volili dôchodcovia, problém je skôr v tom, prečo nevolí stredná a mladá generácia. Takto by mladí mohli kompenzovať hlasy a vyrovnať skóre.
Tretí postreh z diskusie pre mňa je ten, že skutočne platí, že všetko zlé je na niečo dobré. Myslím tým dosť tvrdú diskusiu o kolektívnej vine generácie dôchodcov za minulosť. Tiež nesúhlasím s názorom že terajší dôchodcovia spôsobili 40 rokov socializmu, tak nech trpia. Na druhej strane ma uspokojilo to, že mladší diskutujúci si ani nevedia predstaviť totalitnú spoločnosť. Mladí myslia v intenciách demokratickej spoločnosti a otvorenosti vyjadrovania svojich názorov.
Po revolúcii nám išlo o vybudovanie demokratickej spoločnosti. Človek ktorý plodnú časť svojho života prežil v tomto zriadení, si už nevie predstaviť, aké ťažké bolo presadiť iný ako oficiálny názor. Ale to je svojim spôsobom dobre. Jednoducho pre mladého je prirodzená demokracia a pluralita názorov a neuvažuje z pozície života v totalite.
