Kde je však hranica galantného správania a obťažovania? Muž niečo spraví galantne, žena je poctená usmeje sa na neho a on už v tom vidí prejav vrúcneho vzťahu. Predpokladá že je to prejav náklonnosti, a prekračuje hranice. Galantnosť takto veľmi ľahko prerastie do obťažovania. Možno toto je problém, možno preto sa ženy snažia udržať si odstup, aby nedávali podnet. Možno preto muži neprejavujú galantnosť, aby vzápätí neboli tvrdo zastavení. Ja to neviem posúdiť, ale uvažujem a čakám diskusiu ktorá niečo napovie.
Nemyslím si, že muži nevedia byť galantní. Skôr si myslím, že sa ostýchajú prejaviť galantnosť. Keďže dnes galantnosť nie je bežná, muži majú obavy z reakcie okolia. Na jednej strane z reakcie osoby ktorej galantnosť prejavili, aby to nepochopila ako vtieravosť. Na druhej strane z reakcie napríklad svojej partnerky ak je prítomná, aby to nepochopila ako urážku. Nie vždy partnerka s porozumením príjme galantný prejav svojho partnera voči cudzej žene. Hlavne ak je mladšia.
Osobitná kapitola je byť galantný k žene, ktorá je nadriadená, čo dnes už nie je zriedkavé. Mám za to, že tu vzniká najkomplikovanejší postoj muža ku galantnosti. Ako byť galantný, aby to nevyznelo ako vnucovanie sa. Ako si zachovať postoj podriadeného bez akýchkoľvek prejavov mužských signálov. Tak táto situácia si určite neraz vyžaduje veľkú dávku diplomacie a sebaovládania sa. Muž je aj v tejto situácii len muž a žena je žena, tak čo už s tým?
Ja si myslím, že na tom, že galantnosť nie je v móde majú zásluhu obidve pohlavia, ale hlavne sa pod to podpísala emancipácia. Alebo je to ináč? Čo vy na to?