Zobudil som sa a neverím vlastným očiam. Do kabíny vošla posádka, komplet všetci. Napadlo ma aké je to úžasné, technika už pokročila tak ďaleko, že niekoľko sto tonový kolos nepotrebuje aby sa mu piloti stále venovali. Elektronika to zariadi a my pokojne letíme domov.
Chvíľku mi trvalo kým som sa prebral. Už sa v tom začínam rozoberať. Asi je pravda, že lietadlo riadi nejaký počítač, ale je pravda aj to, že piloti sa tak skoro nevrátia na svoje miesta. Pokojne si sadli do kabíny medzi nás a diskutujú.
Snažím sa pochodiť o čom tak zapálene rozprávajú. Neviem či dobre počujem, ale z toho čo počujem som porozumel, že piloti vstúpili do štrajku. Chvascú sa jeden pred druhým ako vybabrali s ich vedením. Nech teraz ukážu ako zachránia toto lietadlo, keď im nechcú zvýšiť platy. Nech sú teraz múdri ako sa vyhovoria príbuzným, že neurobili všetko preto aby zachránili tie nevinné obete, ktoré si za cestu ešte aj zaplatili. Technici potvrdia, že stroj bol v poriadku a nič by sa nebolo stalo, keby im tie platy boli zvýšili. Ale takto?
Letíme si ďalej a nechce sa mi veriť, je toto vôbec možné? Uvažujem, zostáva ešte pár hodín do pristátia, palivo určite máme a autopilot si s tým poradí. To je tá pozitívna stránka. Ale budeme musieť skôr alebo neskôr pristať a to neviem či zvládne automat. To je tá negatívna stránka. No a čo s tým môžem urobiť ja, asi nič. Ostáva mi len nádej, alebo keď to vezmem pozitívne tak vždy musí byť nejaký dôvod na koniec a u mňa je to tento dôvod.
Piloti sa spokojne uložili k spánku, povedali letuške, že keď vedenie potvrdí zvýšenie ich platov, nech ich zobudí. Keby ešte niekto zo zeme otravoval, nech povie, že oni štrajkujú. No a ešte nech donesie niečo na zahriatie. No pekne.
Väčšina ľudí v kabíne spí. Ani táto zvláštna scéna ich neprebudila. Veď oni si zaplatili za to, aby ich doviezli domov a to nie je ich starosť ako to urobia. Nakoniec, keby začali niektorí robiť paniku ako to pomôže? Ešte narobia robotu aj letuškám a pokazia tú príjemnú pokojnú atmosféru. Už si len prajem, aby bolo opäť ticho a obnovila sa tá pozitívna energia. Mlčky premýšľam až som zaspal.
Zobudil som sa, je dvadsať minút do pristátia a letušky nám rozdávajú noviny. Nerozumiem prečo až teraz, obyčajne ich dostaneme pri nástupe do lietadla. Pozriem na prvú stranu a neverím vlastným očiam, zdravotníctvo je v kolapse. Nemocnice zatvárajú lebo lekári hromadne ochoreli. Snažím sa nájsť niekde poznámku, že všetko to je len fikcia, ale letuška potvrdila pravdivosť tejto správy. Spomenul som si na našu posádku pozerám a vidím, že spokojne spia, tam kde si predtým sadli. Pozriem von oknom zem sa blíži, lietadlo sa správa čudne asi to ten autopilot nezvládne.
Pohľad dnu, pohľad von a pohľad do seba mi hovorí, mysli pozitívne. Keby si sa náhodou zachránil asi by ťa aj tak nemal ani kto operovať. Teraz lekári riešia oveľa dôležitejšie veci, ako je zachraňovanie životov. Vidíš tých statočných pilotov, za svoje peniaze a svoju pravdu aj život položia. Veď určite si tie noviny prečítali ešte pred odletom.
Nie neprebral som sa zo spánku ako asi čakáte. S úsmevom na tvári som čakal na koniec, ktorý sa neodvratne blížil. Veď nakoniec, keď ide o peniaze na živote nezáleží.
