Bohužiaľ nikto ešte tie dorastajúce stvorenia nenaučil tomu, že zmeniť názor nie je hanba, že zmeniť názor je dokonca právo. Svet by sa nepohol ani o kúsok ďalej nič by sa nerozvíjalo, nič by nenapredovalo, keby človek ako mysliaci tvor, nemenil názor. Zmeniť názor pod vplyvom okolností a získaných poznatkov je základ poznania a rozvoja.
Právo na omyl a právo zmeniť názor je jedna s najľudskejších vecí. Samozrejme zmena názoru nesmie ospravedlňovať klamstvo a výmysly. Často si myslíme, že toto je to najlepšie čo vieme a môžeme spraviť a nepatrný pokrok v poznaní okolností nás posunie ďalej a zrazu vidíme, že to ide inak, často oveľa jednoduchšie. Toto jednoznačne platí vo vedeckom bádaní, ale určite to platí aj v jednoduchej komunikácii. Často však narazíme na neprekonateľný problém, keď pri výmene názorov sme už dávno dospeli k tomu, že náš partner má skutočne pravdu a náš názor nie je úplne korektný. Vtedy naše podvedomie ohlási, že meniť názor sa nemá a už len z pozície tvrdohlavosti budeme presviedčať partnera o svojej pravde.
Pritom na svete je už dávno to ľudsky najjednoduchšie riešenie. Môžeme si bez urážky druhej strany a bez akéhokoľvek znevažovania povedať každý svoj názor. Pritom je určite na mieste pozorne si vypočuť ten druhý názor a nesnažiť sa o to aby ten druhý zmenil svoj názor. Jednoducho sa rozídeme každý so svojím názorom. Nakoniec je to vždy otázka času do akej miery sa naše názory zblížia alebo rozídu. Najdôležitejšie je to, že každý má právo na svoj názor a nech je akýkoľvek je jeho a my sme povinný ho prijať.
Len jedna výnimka nám dovoľuje brániť sa názoru iných, a to vtedy, keď tento názor nám osobne ľudsky ubližuje, alebo keď nás ľudsky znevažuje. V tomto prípade máme právo použiť akékoľvek prostriedky, ktoré je možné ešte pokladať za primerané, aby sme sa bránili takémuto názoru, alebo konaniu.
