Zhrnuté a podčiarknuté, kde je ten „život“, veď toto je prežívanie a nie život. Keď som bol dieťa môj obyčajný deň bola zábava a detská radosť. Chodil som sa hrať vonku, bol som v prírode a mal som kamarátov. Každý deň prinášal zážitky, na niektoré som nezabudol dodnes. To bol život, poznával som svet a ľudí okolo seba. Robil som chyby a občas som sa z nich poučil. Vôbec ma nezaujímalo či máme kde bývať, samozrejme lebo sme mali. Keď som bol hladný tak som si pýtal jesť a dostal som. Ani ma nenapadlo uvažovať o tom, že to stojí úsilie mojich rodičov. Večer som šiel spať unavený ale spokojný a tešil som sa na ráno.
Stal som sa dospelý a samostatný musel som sa začať starať sám o seba. Zrazu sa môj obyčajný deň premenil na zarábanie peňazí. Veľmi skoro som pochopil, že zarábanie peňazí je to isté, ako chcieť zhotoviť perpetuum mobile. Nech sa snažím akokoľvek stále je to málo a stále si nemôžem povedať, že už to mám. Nie preto, že chcem stále viac ale preto že na pokojný obyčajný život je treba stále viac. Keď nepridám ďalšiu energiu stroj sa zastaví. Snažím sa pochopiť, prečo je to tak? Prečo to čo stačilo minulý mesiac už tento mesiac nie je dosť? Prečo, to z čoho som ešte aj usporil vlani, dnes nestačí na pokrytie ani základných potrieb?
Nech si to otáčam akokoľvek vždy dospejem len k jednému výsledku, život je pyramídová hra. Čím vyššie v tej pyramíde som sa ocitol na začiatku, tým som na tom lepšie. No aby toho nebolo dosť tak tá pyramída stále rastie a moja pozícia sa neustále mení. Keď sa potom pozriem na túto pyramídu života môžem urobiť ešte jeden vážny záver.
Vôbec nie je pravda, že na začiatku máme všetci rovnaké šance.
Na začiatku sa každý ocitne na inej úrovni tejto pyramídy života. Má šancu postupovať hore, ale sa aj skotúľať dole. Na začiatku všetko záleží od toho kde sa nachádzajú jeho predkovia a ako mu pripravili štartovaciu pozíciu. Umiestnenie do výšky predurčujú predkovia. Tiež počiatočné podmienky závisia od rodičov a rodiny. Počas detstva sa pod ochranou rodičov držíme na ich úrovni. Bohužiaľ nie všetci rodičia dajú túto ochranu svojim deťom. No a potom sa začína život, ktorý je bojom o to aspoň sa udržať ale hlavne sa dostať vyššie. To dostať sa vyššie nie je o tom prežiť. Dostať sa vyššie je zvyčajne o tom udržať sa a nezaostať. No a najlepšie je predbehnúť iných ktorí so mnou začínali. Vnútorné presvedčenie nám hovorí, že takto robíme všetko preto, aby sa naše deti mali lepšie. Aby sa naše deti na začiatku ocitli na vyššej úrovni. Nie v porovnaní s nami, ale v porovnaní s ich rovesníkmi. Takže chceme pre naše deti aby mali lepšie šance ako ich rovesníci.
Záverom sa dá len konštatovať, že obyčajný deň je pre každého z nás iný v detailoch ale stratégia je rovnaká je to boj o udržanie svojej pozícií v pyramíde života. No a najlepšie je keď sa nám darí postúpiť vyššie.
