Človek je tvor mysliaci, preto jeho konanie je výsledkom jeho úsudku. Je nesporné aj to, že zvyčajne ak dvaja robia to isté nie je to „to isté“. Výsledkom akéhokoľvek konania je pritom dosiahnutie vytýčeného cieľa. Vieme ale aj to, že výsledok „svätí“ prostriedky. Znamená to potom, že logika nášho prístupu k riešeniu nemusí byť tá univerzálna a zvyčajne záleží od našich skúseností a poznania.
Má teda človek právo robiť aj nelogické rozhodnutia? Odpoveď je: Určite áno. Čo je na tom keď v čase keď vonku leje sa niekto vyberie na prechádzku len tak bez všetkého a dokonale zmokne. Prečo by sme sa mi ostatní mali nad tým pozastaviť alebo odsudzovať. Boli doby keď „nelogické“ konanie bolo posudzované až poburujúco. Kto sa nevtesnal do oficiálnej logiky bol neraz postihovaný za svoju individualitu. Logické bolo vtedy len to čo si myslel niekto kto mal moc.
Príklad s dažďom bol veľmi jednoduchá abstrakcia. Keď sa prenesieme do normálneho života vieme, že často sa stretávame s posudzovaním nie výsledku, ale spôsobu. Čo je ale najboľavejšie? Obyčajne je takéto negatívne posudzovanie sprevádzané tým, že ten kto posudzuje sa hnevá sám na seba že takýto „nelogický“ postup nenapadol práve jeho. V pracovných vzťahoch práve takýto postoj vedúcich vedie k tomu, že aj iniciatívny a schopný pracovník nakoniec používa zaužívanú logiku. Pritom práve toto je brzda rozvoja.
Logika v súkromí je tiež často obrovský problém. Akákoľvek domáca práca sa neraz stáva predmetom sporov práve preto, lebo „ženská logika“ by to urobila tak. Naopak „mužská“ inak. To že obidve cesty vedú k tomu istému cieľu je zvyčajne nepodstatné. Spor o tom ako sa to malo urobiť sa často stáva neprekonateľný, len preto lebo sa ťažko pripúšťa že práve ten druhý nápad bol lepší. Dôsledok je vnútorné utvrdenie sa: Počkaj ja ti ukážem, že som lepší! Nie je to tak?
Viem že táto téma je veľmi komplikovaná a rôznorodá, chcel som však ukázať na to, že človek má právo robiť aj nelogické rozhodnutia. Pokiaľ takéto konanie nikomu neubližuje ani nikoho neohrozuje nechajme ľudí konať nelogicky bez toho aby sme sa snažili vtesnať ich do tej „našej“ logiky.
