reklama

Toto bude čo, kolotoč...?!

...vypliešťal som oči na tú ozrutu pred sebou a tašky mi vypadli z rúk.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
...tak toto treba poskladať!
...tak toto treba poskladať! (zdroj: vlastný archiv)

"Tak chlapče! A to keď ešte uvidíš aké to bude celé na hlavu postavené..." rehotal sa mi môj nový tútor Kamil, tunajší starší štaiger."A ty mladý nám ukážeš ako to poskladať." chytal sa od smiechu za brucho keď videl moje zdesenie. Tak toto sme sa v škole neučili, ani vo fabrike nenacvičovali. Že vraj rozhlas a má to byť ešte ku všetkému obrátená pyramída! A načo obrátená..?Dotyk s tou opachou bol vyčerpávajúci od prvého okamihu. Dostať sa hore po schodoch z mínus štvrtého poschodia cez útroby betónového jadra až po to najvyššie ovešaný náradím, no tak pätnásť minút. Či mladý, či starý všetci rovnakou cestou. Hlbočiny výťahových šácht som doteraz poznal len nazeraním do škár vedľa kabínky. Teraz sa tu na mňa hore cerila jama, tunel na stojato, ktorého koniec som tušil niekde dole v tme. Ale to pravé orechové, to bolo vonku. Pavučina oceľových cestičiek širokých tak najviac na "stoj znožmo". A pretože sa to stavalo zhora nadol, tak šesťdesiat metrov tým smerom iba vrabce lietali.Najprv som nechápal, ako sa niečo dá stavať zhora. Ešte som nevidel stáť strechu bez domu. Ako mladého štaigra (čiže prvolezca po niečom, čo tam pred piatimi minútami ešte nebolo) ma Kamil poučil, že ten kolotoč na streche tam nie je ako atrakcia, ale že sa na to budú postupne vešať jednotlivé pavučinky poschodí. Tak síce ešte dlho pod sebou nebudeme mať nič, ale raz len dolu dorazíme...Jedna z prvých dobre mienených Kamilových rád bola:“Miro zahoď kladivo a choď robiť do kancelárie“, to vtedy keď som zavesený za nohy ako cirkusant nie vždy na prvý krát trafil kladivom skrutku, okolo ktorej mi lietali lastovičky. Postupne som sa naučil behať po oceľových pavučinách aj s kýblom skrutiek v jednej ruke a reťazovým kladkostrojom v druhej. Strach pomaly opadal, ale ostražitosť tu bola stále. Najhoršie bývalo v zime, keď ku konštrukcii aj hrubé montérkové gate primrzli. Nakloniť sa bolo treba nad hlbočinu pomaly najprv z jednej strany, odlepiť sa a potom z druhej. A pritom zdvíhať nohy. Len nie rýchlo, to by ale vôbec nebolo dobré...Obedy, tie sme mali často u Mýtnika na rohu Vazovovej. Zadymená krčma a vzadu za sklenenými lietacími dverami rovnako zadymená jedáleň. Tam som sa dozvedel ďaľšiu Kamilovu životnú skúsenosť. Ak by boli všetci ľudia fajčiari, ani vojny by neboli, pretože fajčiar je tak dobrý človek, že keď ho požiada kolega bez cigarety, každý sa podelí aj o tú poslednú.Potom, v jeden pochmúrny upršaný deň, som kútikom oka zazrel naprieč naším kolotočom letiaci tieň. Bol to koniec nielen Kamilovým radám, ale aj mojej ťažko získanej istote štaigra. Viac som na pavučinky nedokázal vyjsť a získať späť istotu a pevný krok po nich. Zlomil ich strach z letiacich tieňov... ***Źiaľ, aj toto je súčasťou 80 ročnej histórie rozhlasu na Slovensku.Túto spomienku venujem skvelému človeku Kamilovi Jendekovi z Chorvátskeho Grobu, ktorý sa dokončenia stavby rozhlasu už žiaľ nedožil.

Miroslav Mojzeš

Miroslav Mojzeš

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ako technik strážim plnenie aj tých najbláznivejších predstáv konštruktéra, ako bežný človek prejavy súdnosti vôkol seba. Zoznam autorových rubrík:  Aj toto bolo...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu