Veľmi ma prekvapilo írskezdravotníctvo. Čakal som, že krajina, ktorá má toľko peňazí, bude investovať ajdo zdravotníctva. Jedna moja známa, Írka, mi vravela, ako jej syn spadolz bicykla a rozbil si okuliare tak, že mal sklo v očiach.Utekali na pohotovosť do nemocnice, kde ich privítala zdravotná sestra, dala imobväz a takto mali počkať na lekára. Čakali sedem hodín! A kompletnévyšetrenie dostali aj tak až na druhý deň.
Podobneaj môj kamarát z Prahy, ktorý pracuje v Dubline a mal na jeseňproblémy s črevami. Írsky lekár mu vybavil vyšetrenie v nemocnici,ale s čakacou dobou až šesť mesiacov. Tak si radšej kúpil letenkua nechal sa vyšetriť v Prahe. Tu som si povedal, že my na tom nie smena Slovensku až tak zle.
Ďalšiemoje postrehy sú skôr humorné, ale tiež niekedy nepochopiteľné. V Írskuneexistuje autoškola, ako ju poznáme my. Tam študent, ktorý má 18 rokov, napíšetesty z teórie cestnej premávky a dostane vodičský preukaz. (Aj keďnajprv iba provizórny na dva roky.) Ale jazdiť sa musí naučiť sám. A keďsi predstavíme, že z jednej minimálnej mesačnej mzdy sa dá kúpiť celkomdobré ojazdené auto, potom to aj tak v Írsku na tých cestách vyzerá. Každýsa učí jazdiť, ako to videl napríklad vo filme, alebo u kamaráta.
V cestnejpremávke je ešte jedna zaujímavosť. Na obyčajných cestách je povolená maximálnarýchlosť 120 km/h.Ja som na území Írska najazdil asi 5 tisíc km a nechápal som, ako sa potých úzkych cestách dá jazdiť rýchlosťou 120 km/h. Najlepšie bolo,keď pred prudkou zákrutou bola veľká značka „SLOW“ a nad ňouv červeno-bielom kruhu obmedzená rýchlosť 100 km/h. No ja som malproblém prejsť takú zákrutu s rýchlosťou 80 km/h. A keď sičlovek ešte uvedomí, že v Írsku je povolená hranica alkoholu u vodiča0,8 promile, všetko dokopy dáva vysvetlenie, prečo každé ranné správyv írskych rádiách začínajú počtom obetí na cestách. Tu som si znovuuvedomil, že u nás na Slovensku sa viac dbá o životy a zdravieobčanov, ako v ekonomicky vyspelom Írsku.
Íriboli celé storočia iba pastieri oviec a rybári. Vzdelanostná úroveň bolaveľmi nízka, no možno aj preto títo ľudia boli a sú veľmi dôverčiví, ažtrochu naivní. Navonok to pôsobí veľmi príjemne, ako dobrá vlastnosť človeka.Ja som ich ale trochu ľutoval, lebo túto ich dobrotu začne niekto zneužívať.Napríklad, raz som tankoval benzín v malom mestečku na západnom pobrežíÍrska a keď som šiel platiť, opýtala sa ma predavačka, za koľko eur somnatankoval. Povedal som, že za 40, ona naťukala do pokladne 40 eur a jasom zaplatil. Keby som povedal 10, zaplatil by som 10 eur. Tá dôvera bolaneskutočná. Ešte tá pani asi neprišla do kontaktu so slovenskými špekulantmi.
Slovenskomá podobnú prognózu, ktorá hovorí, že sa z neho v najbližších rokochmôže stať stredoeurópsky ekonomický tiger. Avšak peniaze nie sú všetko. Abys ekonomickým rastom rástla aj intelektuálna úroveň štátu, je potrebnáinvestícia do vzdelania. Rozvoj človeka nesmie byť pozadu za rozvojom ekonomikyštátu. A ja si myslím, že Slovensko má dobrý intelektuálny potenciál.
