Keď som študoval na gymnáziu,teda niekedy pred trinástimi, štrnástimi rokmi, zaujímala ma táto téma.Vyhľadával som rôznu literatúru o duchoch, o smrti a posmrtnomživote. Až sa mi to vplietalo do snov. Tak som na to radšej zabudol. No ajodvtedy som počul niekoľko zaujímavých skúseností od ľudí, ktorí mali nejakúskúsenosť so smrťou a s rôznymi záhadami okolo smrti.
Spomeniemaspoň tie, o ktorých viem, že tí ľudia hovorili pravdu. Respektíve že tambolo viac svedkov. Jeden môj známy spomínal na svojich starých rodičov a ichdom. Starý otec mal psa, ktorý nikdy nevkročil do domu. Aj keď nechali dvereotvorené. Ale v ten okamih, kedy starý otec v dome zomrel, pes vošiel dnu,priamo až k jeho posteli. Ostatná rodina bola veľmi prekvapená. Inúudalosť spomínala moja známa. V ich rodine zomrel v lese horár. Jehokolega bol s ním, ale už mu nevedel pomôcť. Infarkt. Kým prišla sanitka,už bolo neskoro. Pamätal si, že keď horár zomrel, bolo pol tretej poobede. Naďalší deň prišla jeho rodina do prázdnej horárne, a hodiny, ktoré boli nastene a stále ukazovali čas, zastali. Ukazovali presne pol tretej.
Jasom tiež zažil niečo podobné presne pred rokom. Bol som dlhodobo mimoSlovenska, dve tisíc kilometrov od domova. Jedno ráno som sa zobudila počul som, ako ma môj starý otec pozdravil, povedal moje meno. Až matrhlo, že či náhodou nepriletel za mnou. Obzeral som sa, no v miestnostisom bol sám. O niekoľko hodín mi prišla sms, že starý otec zomrel.
O podobnýchzážitkoch sa ľudia dozvedajú z rôznych časopisov, z televízie. Niekedyide o vymyslené alebo zveličené udalosti. No minule som videl jednureláciu v televízii, kde sa venovali práve problému života a smrti,a života po smrti. Nikto presne nevie, čo sa deje v ten okamih, kedyumiera náš mozog. Žijeme ďalej, alebo už nie je potom úplne nič? Viacerénáboženstvá veria v nesmrteľnosť duše. A teda vo večný život. Noostáva to na úrovni viery. Definitívu sa dozvieme až po našej vlastnej smrti.No v spomínanej relácii odznelo niekoľko múdrych slov: Je dobré nechaťmŕtvych na pokoji. Neprivolávať ich duše. Nesnažiť sa s nimi nadviazaťkontakt. Lebo nikdy nevieme, čo tým môžeme spôsobiť. Minimálne zlý spánoka strašidelné sny, ako som mal počas štúdia na gymnáziu. Ale aj tak je toveľmi zaujímavá téma a vždy bude napĺňať ľudí túžbou spoznať fakt, čiexistuje život po smrti človeka, po smrti jeho tela.
